hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

Primal

Andrej Gomora | 6. 10. 2011
0
6/10          
žáner:
bizarre, survival, zombie/infection

Predkus lásku nezastaví


Austrália s jej málo dotknutou prírodou, neprebádanými územiami a mnohými tajomstvami vyzerá ako stvorená pre žáner survival hororu a je len zvláštne, ako málo ju doposiaľ na tento účel filmári využili. Vo viac-menej opakujúcich sa schémach boja skupiny mladých ľudí o život býva práve prostredie a s ním súvisiace nebezpečie kľúčovým elementom, na ktorom úspech hororu stojí. Film Primal rozohráva túto zápletku práve v austrálskej divočine a ukazuje nám, že tento kontinent nás má sále čím prekvapiť.

 „Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa."

Prostredím má, našťastie, ďaleko od gýčovitej exotiky. Domáci tvorcovia svoju domovinu síce využívajú, ale bez silenosti alebo vtieravosti mnohých amerických hororov umiestnených v cudzine. O „austrálskosti" svedčia iba jediná kengura, ktorá sa hrdinom pritrafí do cesty, a krásna príroda. Pocit, že sa nachádzame v takmer panenskej divočine, navodzuje úvodná scéna, v ktorej sledujeme, ako pred tisíckami rokov vytvára pračlovek nástennú maľbu. A už jeho stretne osud, ktorý číha aj na našich hrdinov, ktorí sa maľby vyberú obdivovať. Dojem miesta mimo civilizácie, ktoré si udržiava svoju nedotknutosť, potvrdzuje aj rozhovor o tom, prečo si ho na svoj výlet vybrali. Navštívil ho, vraj, predok jednej z výletníčok, Anje, pred 120 rokmi a odvtedy maľby nikto nevidel. Pozrieť si jaskynné umenie chce hlavne Dace, študent antropológie, ktorý berie výlet aj najviac vážne. Nemá chuť strácať čas obchádzkou, keď môžu pešo prejsť úzkym priesmykom - a to aj napriek tomu, že Anja trpí klaustrofóbiou. Presne opačný prístup majú Mel, oddaná neviazanej zábave, a jej priateľ Chad, pripravený držať s ňou krok. Práve Mel dostane uprostred noci chuť vykúpať sa v jazierku neďaleko od miesta, kde stanujú. To, že z vody vylezie pokrytá pijavicami, bude ešte len ten menší problém. V spánku ju zachváti horúčka, začne blúzniť a vypadávajú jej zuby. Do rána jej síce narastú nové, tie sú však dlhé a ostré a spolu s nimi získa Mel väčšiu fyzickú silu a chuť zabíjať. Naopak, stratí schopnosť rozumne komunikovať. Pre ostatné postavy to znamená začiatok boja o život a začiatok mnohých ďalších nepríjemností.

Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej. Dlho sa nevedia rozhodnúť, ako postupovať, sú bezradné, nerozhodné a stratené. Neschopnosť si s Mel poradiť navodzuje pocit frustrácie, postavy sa medzi sebou hádajú, stále umierajú (sčasti zbytočne) a začínajú sa cítiť bezmocne.

„Ku skôr chcene pôsobiacemu humoru patrí snaha Melinho priateľa ochrániť svoju šabľozubú frajerku a prebudiť v nej opäť človeka - s použitím plyšového medvedíka."

Čo sa týka ich hlúposti a nezdarov, vidíme kombináciu chceného aj nechceného humoru, kde sa tomu prvému darí prekryť ten druhý, aby nepotopil film prílišnou neuveriteľnosťou. Ku skôr chcene pôsobiacemu humoru patrí snaha Melinho priateľa ochrániť svoju šabľozubú frajerku a prebudiť v nej opäť človeka - s použitím plyšového medvedíka. Film určite neprekypuje inteligenciou a hlbokou psychológiou, niektoré postavy sú len čistí štatisti, tie viac sa prejavujúce zostávajú na úrovni hrubého vykreslenia, potrebného pre úlohu, ktorú zohrajú. Vďaka vytvorenej atmosfére však nakoniec viac-menej postačujú a nekazia divácky zážitok. Film má výborný spád a hlavne ku koncu naberá hrôzostrašnosť až neočakávané rozmery. Dej nie je síce prepracovaný, na účely strašenia však stačí. Pointa prichádza tak trochu mimo hlavnej zápletky, a preto až tak nemrzí, že je málo zrozumiteľná. Bez jej pochopenia sa divák zaobíde, a pokiaľ nebude zbytočne hĺbať, príjemný dojem z dovtedajšieho priebehu si už nepokazí.

Primal je pozerateľný film. Má množstvo nedostatkov a vidíme v ňom mnoho hlúpostí a nie práve najzaujímavejšie postavy. Exotika a spracovanie nám však, našťastie, pomôžu zabudnúť, že to isté sme videli nakrútené už veľakrát, a lepšie. To, čo by sme možno pri americkom horore už netolerovali, je v autenticky austrálskom poňatí ešte znesiteľné. Filmu navyše nemôžeme odoprieť síce nie explicitné, ale aj tak naturalisticky drsné spracovanie, ktoré stačí na navodenie silného hororového zážitku.

O ďalších ženách v úlohách zabijakov sa dočítate v článku Ženy od krvi.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy