hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Primal

Andrej Gomora | 6. 10. 2011
0
6/10          
žáner:
bizarre, survival, zombie/infection

Predkus lásku nezastaví


Austrália s jej málo dotknutou prírodou, neprebádanými územiami a mnohými tajomstvami vyzerá ako stvorená pre žáner survival hororu a je len zvláštne, ako málo ju doposiaľ na tento účel filmári využili. Vo viac-menej opakujúcich sa schémach boja skupiny mladých ľudí o život býva práve prostredie a s ním súvisiace nebezpečie kľúčovým elementom, na ktorom úspech hororu stojí. Film Primal rozohráva túto zápletku práve v austrálskej divočine a ukazuje nám, že tento kontinent nás má sále čím prekvapiť.

 „Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa."

Prostredím má, našťastie, ďaleko od gýčovitej exotiky. Domáci tvorcovia svoju domovinu síce využívajú, ale bez silenosti alebo vtieravosti mnohých amerických hororov umiestnených v cudzine. O „austrálskosti" svedčia iba jediná kengura, ktorá sa hrdinom pritrafí do cesty, a krásna príroda. Pocit, že sa nachádzame v takmer panenskej divočine, navodzuje úvodná scéna, v ktorej sledujeme, ako pred tisíckami rokov vytvára pračlovek nástennú maľbu. A už jeho stretne osud, ktorý číha aj na našich hrdinov, ktorí sa maľby vyberú obdivovať. Dojem miesta mimo civilizácie, ktoré si udržiava svoju nedotknutosť, potvrdzuje aj rozhovor o tom, prečo si ho na svoj výlet vybrali. Navštívil ho, vraj, predok jednej z výletníčok, Anje, pred 120 rokmi a odvtedy maľby nikto nevidel. Pozrieť si jaskynné umenie chce hlavne Dace, študent antropológie, ktorý berie výlet aj najviac vážne. Nemá chuť strácať čas obchádzkou, keď môžu pešo prejsť úzkym priesmykom - a to aj napriek tomu, že Anja trpí klaustrofóbiou. Presne opačný prístup majú Mel, oddaná neviazanej zábave, a jej priateľ Chad, pripravený držať s ňou krok. Práve Mel dostane uprostred noci chuť vykúpať sa v jazierku neďaleko od miesta, kde stanujú. To, že z vody vylezie pokrytá pijavicami, bude ešte len ten menší problém. V spánku ju zachváti horúčka, začne blúzniť a vypadávajú jej zuby. Do rána jej síce narastú nové, tie sú však dlhé a ostré a spolu s nimi získa Mel väčšiu fyzickú silu a chuť zabíjať. Naopak, stratí schopnosť rozumne komunikovať. Pre ostatné postavy to znamená začiatok boja o život a začiatok mnohých ďalších nepríjemností.

Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej. Dlho sa nevedia rozhodnúť, ako postupovať, sú bezradné, nerozhodné a stratené. Neschopnosť si s Mel poradiť navodzuje pocit frustrácie, postavy sa medzi sebou hádajú, stále umierajú (sčasti zbytočne) a začínajú sa cítiť bezmocne.

„Ku skôr chcene pôsobiacemu humoru patrí snaha Melinho priateľa ochrániť svoju šabľozubú frajerku a prebudiť v nej opäť človeka - s použitím plyšového medvedíka."

Čo sa týka ich hlúposti a nezdarov, vidíme kombináciu chceného aj nechceného humoru, kde sa tomu prvému darí prekryť ten druhý, aby nepotopil film prílišnou neuveriteľnosťou. Ku skôr chcene pôsobiacemu humoru patrí snaha Melinho priateľa ochrániť svoju šabľozubú frajerku a prebudiť v nej opäť človeka - s použitím plyšového medvedíka. Film určite neprekypuje inteligenciou a hlbokou psychológiou, niektoré postavy sú len čistí štatisti, tie viac sa prejavujúce zostávajú na úrovni hrubého vykreslenia, potrebného pre úlohu, ktorú zohrajú. Vďaka vytvorenej atmosfére však nakoniec viac-menej postačujú a nekazia divácky zážitok. Film má výborný spád a hlavne ku koncu naberá hrôzostrašnosť až neočakávané rozmery. Dej nie je síce prepracovaný, na účely strašenia však stačí. Pointa prichádza tak trochu mimo hlavnej zápletky, a preto až tak nemrzí, že je málo zrozumiteľná. Bez jej pochopenia sa divák zaobíde, a pokiaľ nebude zbytočne hĺbať, príjemný dojem z dovtedajšieho priebehu si už nepokazí.

Primal je pozerateľný film. Má množstvo nedostatkov a vidíme v ňom mnoho hlúpostí a nie práve najzaujímavejšie postavy. Exotika a spracovanie nám však, našťastie, pomôžu zabudnúť, že to isté sme videli nakrútené už veľakrát, a lepšie. To, čo by sme možno pri americkom horore už netolerovali, je v autenticky austrálskom poňatí ešte znesiteľné. Filmu navyše nemôžeme odoprieť síce nie explicitné, ale aj tak naturalisticky drsné spracovanie, ktoré stačí na navodenie silného hororového zážitku.

O ďalších ženách v úlohách zabijakov sa dočítate v článku Ženy od krvi.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy