hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Primal

Andrej Gomora | 6. 10. 2011
0
6/10          
žáner:
bizarre, survival, zombie/infection

Predkus lásku nezastaví


Austrália s jej málo dotknutou prírodou, neprebádanými územiami a mnohými tajomstvami vyzerá ako stvorená pre žáner survival hororu a je len zvláštne, ako málo ju doposiaľ na tento účel filmári využili. Vo viac-menej opakujúcich sa schémach boja skupiny mladých ľudí o život býva práve prostredie a s ním súvisiace nebezpečie kľúčovým elementom, na ktorom úspech hororu stojí. Film Primal rozohráva túto zápletku práve v austrálskej divočine a ukazuje nám, že tento kontinent nás má sále čím prekvapiť.

 „Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa."

Prostredím má, našťastie, ďaleko od gýčovitej exotiky. Domáci tvorcovia svoju domovinu síce využívajú, ale bez silenosti alebo vtieravosti mnohých amerických hororov umiestnených v cudzine. O „austrálskosti" svedčia iba jediná kengura, ktorá sa hrdinom pritrafí do cesty, a krásna príroda. Pocit, že sa nachádzame v takmer panenskej divočine, navodzuje úvodná scéna, v ktorej sledujeme, ako pred tisíckami rokov vytvára pračlovek nástennú maľbu. A už jeho stretne osud, ktorý číha aj na našich hrdinov, ktorí sa maľby vyberú obdivovať. Dojem miesta mimo civilizácie, ktoré si udržiava svoju nedotknutosť, potvrdzuje aj rozhovor o tom, prečo si ho na svoj výlet vybrali. Navštívil ho, vraj, predok jednej z výletníčok, Anje, pred 120 rokmi a odvtedy maľby nikto nevidel. Pozrieť si jaskynné umenie chce hlavne Dace, študent antropológie, ktorý berie výlet aj najviac vážne. Nemá chuť strácať čas obchádzkou, keď môžu pešo prejsť úzkym priesmykom - a to aj napriek tomu, že Anja trpí klaustrofóbiou. Presne opačný prístup majú Mel, oddaná neviazanej zábave, a jej priateľ Chad, pripravený držať s ňou krok. Práve Mel dostane uprostred noci chuť vykúpať sa v jazierku neďaleko od miesta, kde stanujú. To, že z vody vylezie pokrytá pijavicami, bude ešte len ten menší problém. V spánku ju zachváti horúčka, začne blúzniť a vypadávajú jej zuby. Do rána jej síce narastú nové, tie sú však dlhé a ostré a spolu s nimi získa Mel väčšiu fyzickú silu a chuť zabíjať. Naopak, stratí schopnosť rozumne komunikovať. Pre ostatné postavy to znamená začiatok boja o život a začiatok mnohých ďalších nepríjemností.

Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej. Dlho sa nevedia rozhodnúť, ako postupovať, sú bezradné, nerozhodné a stratené. Neschopnosť si s Mel poradiť navodzuje pocit frustrácie, postavy sa medzi sebou hádajú, stále umierajú (sčasti zbytočne) a začínajú sa cítiť bezmocne.

„Ku skôr chcene pôsobiacemu humoru patrí snaha Melinho priateľa ochrániť svoju šabľozubú frajerku a prebudiť v nej opäť človeka - s použitím plyšového medvedíka."

Čo sa týka ich hlúposti a nezdarov, vidíme kombináciu chceného aj nechceného humoru, kde sa tomu prvému darí prekryť ten druhý, aby nepotopil film prílišnou neuveriteľnosťou. Ku skôr chcene pôsobiacemu humoru patrí snaha Melinho priateľa ochrániť svoju šabľozubú frajerku a prebudiť v nej opäť človeka - s použitím plyšového medvedíka. Film určite neprekypuje inteligenciou a hlbokou psychológiou, niektoré postavy sú len čistí štatisti, tie viac sa prejavujúce zostávajú na úrovni hrubého vykreslenia, potrebného pre úlohu, ktorú zohrajú. Vďaka vytvorenej atmosfére však nakoniec viac-menej postačujú a nekazia divácky zážitok. Film má výborný spád a hlavne ku koncu naberá hrôzostrašnosť až neočakávané rozmery. Dej nie je síce prepracovaný, na účely strašenia však stačí. Pointa prichádza tak trochu mimo hlavnej zápletky, a preto až tak nemrzí, že je málo zrozumiteľná. Bez jej pochopenia sa divák zaobíde, a pokiaľ nebude zbytočne hĺbať, príjemný dojem z dovtedajšieho priebehu si už nepokazí.

Primal je pozerateľný film. Má množstvo nedostatkov a vidíme v ňom mnoho hlúpostí a nie práve najzaujímavejšie postavy. Exotika a spracovanie nám však, našťastie, pomôžu zabudnúť, že to isté sme videli nakrútené už veľakrát, a lepšie. To, čo by sme možno pri americkom horore už netolerovali, je v autenticky austrálskom poňatí ešte znesiteľné. Filmu navyše nemôžeme odoprieť síce nie explicitné, ale aj tak naturalisticky drsné spracovanie, ktoré stačí na navodenie silného hororového zážitku.

O ďalších ženách v úlohách zabijakov sa dočítate v článku Ženy od krvi.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy