hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Tortured

Umučení nudou
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010

Girl on the Third Floor

Sexi nájomníčka v cene domu

Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.

13. 2. 2020

The Innocents (1961)

Detská nevinnosť proti gotickej samote

Osamotený gotický dom na anglickom vidieku s dvoma deťmi a novou guvernantkou. Stará slúžka, ktorá nevie ani len čítať, a príbeh o dvoch nedávno zosnulých milencoch. Niektoré námety sa už dnes jednoducho spracovať nedajú. Našťastie pred päťdesiatimi rokmi nikomu neprekážala pomalosť a poetika, a gotická atmosféra sa dala bez zbytočných prímesí žmýkať donekonečna. Vtedy vznikol aj film The Innocents, podľa novely známeho psychológa Henryho Jamesa.

11. 3. 2014

Would You Rather

Aktivity vyšli z módy, zahrajte sa Battle Royale
Nech dá prvý výpoveď kto môže povedať že pre peniaze nerobí nič čo sa mu hnusí. A nech prestane behať po konkurzoch do všemožných reality šou. Viete si ale predstaviť, že by ste pre peniaze niekoho zmrzačili alebo zabili, a to isté nechali spraviť sebe? Najlepšie takpovediac z vlastnej vôle, keď sa vás na vaše slobodné rozhodnutie spýtajú slovami Would You Rather?
Iris musí odísť zo školy aby sa starala o smrteľne chorého brata. Neúspešne zháňa akúkoľvek prácu, keď dostane zaujímavú ponuku. Stačí, aby sa zúčastnila jednej večere po ktorej bude nasledovať hra. Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu. Háčik? Žiaden o akom by vedeli, dokonca aj Irisyn doktor odporúča účasť. Prečo by Iris nešla? Napred jej ako vegetariánke dajú balík peňazí ak zje steak. Potom abstinujúcemu alkoholikovi zaplatia aby vypil fľašu whisky. Hostiteľ si zjavne užíva trápenie ľudí. A potom sa začne hra. Odísť sa už nedá, a možnosti pre každého hráča sú vždy len dve. Napríklad istá alebo možná smrť, či zranenie jedného alebo druhého spoluhráča.
12. 11. 2013

Color Out of Space

Skutočne z iného sveta

Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.

4. 2. 2020

recenzie.

Children of the Corn

Afonka Soby | 2. 2. 2011
0
6/10          
žáner:
survival

Viac krvi, menej Issaca


Keď Stephen King napísal v sedemdesiatych rokoch poviedku o sfanatizovaných ďetoch v mestečku Gatlin, ktoré povraždili svojich rodičov a zakopali ich v kukuričnom poli, ešte netušil, že položil základ jednej z najdlhších hororových sérií. Značka Children of the Corn dokonca prežila 21. storočie, a hoci kvalita pokračovaní doteraz viac-menej klesala s každým ďalším dielom, kukurica sa stala vo filmovom svete pojmom. Zaslúžil sa o to najmä prvý film, ktorý nakrútil Fritz Kiersch v r. 1984. Stephen King však nebol adaptáciou svojho príbehu práve nadšený. Neskôr, keď už bolo Kingovo meno aj vo filmovom svete dobre známe, dokonca svoju poviedku prirovnal k dieťaťu a Kierschovu adaptáciu doslova k „znásilneniu na školskom večierku". K ďalším dielom sa už radšej nevyjadroval, nemali už totiž s jeho poviedkou (a často bohužiaľ ani s prvým filmom) vôbec nič spoločné. Kierschov film tak bol donedávna jedinou priamou adaptáciou pôvodného príbehu o kukuričných deťoch. Nedávno však k nemu pribudla ešte jedna, ktorej cieľom bolo zrejme napraviť to, čo pôvodný film v Kingovom ponímaní „pokazil".

„Za riadkami kukurice sa zrejme predsa len niečo hýbe."

Mladá dvojica, Burt a Vicky, prechádzajú Nebraskou na ceste do Californie. Cesty sú celkom prázdne a riziko nehody veľmi nepravdepodobné. Stačí však chvíľka nepozornosti a pod kolesami ich auta leží malý chlapec, ktorý na cestu náhle vybehol z kukuričného poľa. Po počiatočnom šoku a vzájomnom obviňovaní zistia, že predtým ako chlapca zrazili, mu niekto podrezal hrdlo. Cieľ ich cesty sa teda okamžite mení: musia nájsť najbližšiu policajnú stanicu a nahlásiť vraždu. Ako to však už v hororoch býva, vyberú si nesprávny smer a namieria si to rovno do mestečka Gatlin, odkiaľ sa zavraždený chlapec snažil ujsť. A určite sa mu nemožno čudovať. Gatlin totiž pripomína jednu veľké sektu, ktorej vodcom je deväťročný Issac, ktorý tvrdí, že musia plniť príkazy „Toho, čo kráča medzi riadkami" (v zmysle riadkov kukurice). Dospelí tu rozhodne nie sú vítaní, najmä tí, ktorých ich boh nazýva „outlanders". Sfanatizovaná armáda detí s kosákmi v rukách však nebude jediný problém mladej dvojice. Za riadkami kukurice sa totiž zrejme predsa len niečo hýbe.

Hoci dej vyzerá na prvý pohľad rovnaký ako v prvej adaptácii, prístup ku Kingovej poviedke je úplne odlišný. Fritz Kirsch sa predlhou skôr iba inšpiroval, bral si z nej to, čo mu vyhovovalo na to, aby mohol pozornosť z dvoch ústredných postáv obrátiť na dvoch chlapcov - „proroka" Issaca a „vykonávateľa jeho vôle" Malachia, a ich súperenie o moc nad deťmi. Táto línia zrejme nebola prítomná v Kingovej poviedke, no vo filme fungovala vynikajúcu a Issacovo varovanie „Do not question me, Malachai!" dokáže zamraziť stále rovnako aj dnes. Nové Kukuričné deti sa vracajú späť k pôvodnému príbehu, v centre záujmu sú opäť Burt a Vicky, ktorí sú už omnoho viac individualizovaní ako v prvom filme. Burt je vietnamský veterán, ktorý sa odmieta dať zastrašiť skupinkou detí s kosákmi, jeho družka sa zasa desí všetkého okultného a neustále Burta presviedča, aby z Gatlinu vypadli. Ich hádky o každom kroku, ktorý podniknú, tvoria niekoľko strán v scenári, čoho výsledkom by mali byť „štavnatejšie", lepšie vykreslené postavy. Účinok je však celkom opačný a neustále sa hádajúci Burt a Vicky nám začnú byť nesympatickí ešte skôr, ako vôbec vstúpia do Gatlinu.

Divácky atraktívnejšie sú však aj tak vždy deti, nech už je to v horore, alebo v rodinnej komédii. Pôvodnému filmu sa podaril geniálny castingový ťah, ktorý vlastne vystrelil priemerný film až do kultových výšin. John Franklin sa pre rolu Issaca vyslovene narodil, a hoci v scenári jeho repliky určite nepresiahnu pár riadkov, film si získal pre seba vždy, keď otvoril ústa a pisklavým hlasom a zanietenými gestami kázal „svojim" deťom. Nové Kukuričné deti začínajú kázaním chlapca, v ktorom sa dozvieme, že všetci dospelí sú hriešnici, a preto musí byť každé dieťa v Gatline obetované po dovŕšení 19 rokov. Hoci to nie je John Franklin a má až príliš „anjelsku tvár", tohto chlapca by som si vedel predstaviť ako Issaca súčasnej generácie. Preto veľmi zamrzí, keď sa už vo filme viac neobjaví. Miesto neho prichádza nevýrazné dieťa s obrovským klobúkom, ktoré nechcene pripomína sombréro. Svoje repliky doslova recituje, bez akejkoľvek gestikulácie či zápalu. Na taktom dieťati má stáť celý príbeh? Bohužiaľ, nestojí. Omnoho výraznejší je tu Malachai, ktorý zasa nedostáva v scenári priestor na to, aby dej nejakým spôsobom zdramatizoval. Je proste iba ďalším dieťaťom, ktoré medzi ostatnými vyčnieva len vďaka svojmu vyššiemu veku.

„Pohľady do života komunity alebo samotná obeta pri dovŕšení 19 rokov sú vítanou novinkou oproti pôvodnému filmu."

Nové Kukuričné deti sa, bohužiaľ, ako celok rozpadajú, no na druhú stranu, v jednotlivých záberoch fungujú výborne. Pôsobivá je napríklad scéna, v ktorej Issasc „diriguje" armádu detí zo strechy. Tie tak presne podľa jeho posunkov obkľúčia auto hrdinov a udrú až vtedy, keď im to toto deväťročné dieťa prikáže. Jednotlivé pohľady do života komunity alebo samotná obeta pri dovŕšení 19 rokov sú vítanou novinkou oproti pôvodnému filmu. Ďalšou je zvýšená miera brutality. V prvom filme bola všetka krv natlačená do pár úvodných sekúnd, keď deti v kaviarni zmaskarkovali svojich rodičov. V osemdesiatych rokoch mali tvorcovia ešte zrjejme určitý ostych pred zabíjaním detí. Nová verzia už nemá v tomto smere zábrany a zomrie aj zopár maloletých výrastkov. Zmeny smerom k väčšej brutalite dáva tušiť už začiatok filmu, keď Burt a Vicky zrazia chlapca, ktorý vybehne z kukurice. V pôvodnom filme ešte stihli zabrzdiť, v modernej verzii ho doslova rozflákajú po ceste. Dopyt súčasnej doby je teda uspokojený na jednotku.

Prvé Kukuričné deti vynikali na svoju dobu originálnym námetom. Hoci vraždiace dieti sa vyskytli vo filme aj skôr (Omen, It's Alive, Devil Times Five, Kill, Baby... Kill!), tie kukuričné boli prvé, ktoré neboli zmutované, nadprirodzené, nakazené ani psychicky narušené. Okrem niekoľkých pokračovaní tejto série sa vlastne koncept skutočných detí v role vrahov už nikdy nezopakoval. Nové Kukuričné deti tak majú na svojej strane tú istú výhodu, ako mal pôvodný film pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Exkluzívny námet určite nebol pochovaný a napriek nedostatkom vznikol ešte stále nadpriemerný horor, ktorý neurazí ani fanúšikov Kinga, ani prvého filmu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok