hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

recenzie.

Children of the Corn

Afonka Soby | 2. 2. 2011
0
6/10          
žáner:
survival

Viac krvi, menej Issaca


Keď Stephen King napísal v sedemdesiatych rokoch poviedku o sfanatizovaných ďetoch v mestečku Gatlin, ktoré povraždili svojich rodičov a zakopali ich v kukuričnom poli, ešte netušil, že položil základ jednej z najdlhších hororových sérií. Značka Children of the Corn dokonca prežila 21. storočie, a hoci kvalita pokračovaní doteraz viac-menej klesala s každým ďalším dielom, kukurica sa stala vo filmovom svete pojmom. Zaslúžil sa o to najmä prvý film, ktorý nakrútil Fritz Kiersch v r. 1984. Stephen King však nebol adaptáciou svojho príbehu práve nadšený. Neskôr, keď už bolo Kingovo meno aj vo filmovom svete dobre známe, dokonca svoju poviedku prirovnal k dieťaťu a Kierschovu adaptáciu doslova k „znásilneniu na školskom večierku". K ďalším dielom sa už radšej nevyjadroval, nemali už totiž s jeho poviedkou (a často bohužiaľ ani s prvým filmom) vôbec nič spoločné. Kierschov film tak bol donedávna jedinou priamou adaptáciou pôvodného príbehu o kukuričných deťoch. Nedávno však k nemu pribudla ešte jedna, ktorej cieľom bolo zrejme napraviť to, čo pôvodný film v Kingovom ponímaní „pokazil".

„Za riadkami kukurice sa zrejme predsa len niečo hýbe."

Mladá dvojica, Burt a Vicky, prechádzajú Nebraskou na ceste do Californie. Cesty sú celkom prázdne a riziko nehody veľmi nepravdepodobné. Stačí však chvíľka nepozornosti a pod kolesami ich auta leží malý chlapec, ktorý na cestu náhle vybehol z kukuričného poľa. Po počiatočnom šoku a vzájomnom obviňovaní zistia, že predtým ako chlapca zrazili, mu niekto podrezal hrdlo. Cieľ ich cesty sa teda okamžite mení: musia nájsť najbližšiu policajnú stanicu a nahlásiť vraždu. Ako to však už v hororoch býva, vyberú si nesprávny smer a namieria si to rovno do mestečka Gatlin, odkiaľ sa zavraždený chlapec snažil ujsť. A určite sa mu nemožno čudovať. Gatlin totiž pripomína jednu veľké sektu, ktorej vodcom je deväťročný Issac, ktorý tvrdí, že musia plniť príkazy „Toho, čo kráča medzi riadkami" (v zmysle riadkov kukurice). Dospelí tu rozhodne nie sú vítaní, najmä tí, ktorých ich boh nazýva „outlanders". Sfanatizovaná armáda detí s kosákmi v rukách však nebude jediný problém mladej dvojice. Za riadkami kukurice sa totiž zrejme predsa len niečo hýbe.

Hoci dej vyzerá na prvý pohľad rovnaký ako v prvej adaptácii, prístup ku Kingovej poviedke je úplne odlišný. Fritz Kirsch sa predlhou skôr iba inšpiroval, bral si z nej to, čo mu vyhovovalo na to, aby mohol pozornosť z dvoch ústredných postáv obrátiť na dvoch chlapcov - „proroka" Issaca a „vykonávateľa jeho vôle" Malachia, a ich súperenie o moc nad deťmi. Táto línia zrejme nebola prítomná v Kingovej poviedke, no vo filme fungovala vynikajúcu a Issacovo varovanie „Do not question me, Malachai!" dokáže zamraziť stále rovnako aj dnes. Nové Kukuričné deti sa vracajú späť k pôvodnému príbehu, v centre záujmu sú opäť Burt a Vicky, ktorí sú už omnoho viac individualizovaní ako v prvom filme. Burt je vietnamský veterán, ktorý sa odmieta dať zastrašiť skupinkou detí s kosákmi, jeho družka sa zasa desí všetkého okultného a neustále Burta presviedča, aby z Gatlinu vypadli. Ich hádky o každom kroku, ktorý podniknú, tvoria niekoľko strán v scenári, čoho výsledkom by mali byť „štavnatejšie", lepšie vykreslené postavy. Účinok je však celkom opačný a neustále sa hádajúci Burt a Vicky nám začnú byť nesympatickí ešte skôr, ako vôbec vstúpia do Gatlinu.

Divácky atraktívnejšie sú však aj tak vždy deti, nech už je to v horore, alebo v rodinnej komédii. Pôvodnému filmu sa podaril geniálny castingový ťah, ktorý vlastne vystrelil priemerný film až do kultových výšin. John Franklin sa pre rolu Issaca vyslovene narodil, a hoci v scenári jeho repliky určite nepresiahnu pár riadkov, film si získal pre seba vždy, keď otvoril ústa a pisklavým hlasom a zanietenými gestami kázal „svojim" deťom. Nové Kukuričné deti začínajú kázaním chlapca, v ktorom sa dozvieme, že všetci dospelí sú hriešnici, a preto musí byť každé dieťa v Gatline obetované po dovŕšení 19 rokov. Hoci to nie je John Franklin a má až príliš „anjelsku tvár", tohto chlapca by som si vedel predstaviť ako Issaca súčasnej generácie. Preto veľmi zamrzí, keď sa už vo filme viac neobjaví. Miesto neho prichádza nevýrazné dieťa s obrovským klobúkom, ktoré nechcene pripomína sombréro. Svoje repliky doslova recituje, bez akejkoľvek gestikulácie či zápalu. Na taktom dieťati má stáť celý príbeh? Bohužiaľ, nestojí. Omnoho výraznejší je tu Malachai, ktorý zasa nedostáva v scenári priestor na to, aby dej nejakým spôsobom zdramatizoval. Je proste iba ďalším dieťaťom, ktoré medzi ostatnými vyčnieva len vďaka svojmu vyššiemu veku.

„Pohľady do života komunity alebo samotná obeta pri dovŕšení 19 rokov sú vítanou novinkou oproti pôvodnému filmu."

Nové Kukuričné deti sa, bohužiaľ, ako celok rozpadajú, no na druhú stranu, v jednotlivých záberoch fungujú výborne. Pôsobivá je napríklad scéna, v ktorej Issasc „diriguje" armádu detí zo strechy. Tie tak presne podľa jeho posunkov obkľúčia auto hrdinov a udrú až vtedy, keď im to toto deväťročné dieťa prikáže. Jednotlivé pohľady do života komunity alebo samotná obeta pri dovŕšení 19 rokov sú vítanou novinkou oproti pôvodnému filmu. Ďalšou je zvýšená miera brutality. V prvom filme bola všetka krv natlačená do pár úvodných sekúnd, keď deti v kaviarni zmaskarkovali svojich rodičov. V osemdesiatych rokoch mali tvorcovia ešte zrjejme určitý ostych pred zabíjaním detí. Nová verzia už nemá v tomto smere zábrany a zomrie aj zopár maloletých výrastkov. Zmeny smerom k väčšej brutalite dáva tušiť už začiatok filmu, keď Burt a Vicky zrazia chlapca, ktorý vybehne z kukurice. V pôvodnom filme ešte stihli zabrzdiť, v modernej verzii ho doslova rozflákajú po ceste. Dopyt súčasnej doby je teda uspokojený na jednotku.

Prvé Kukuričné deti vynikali na svoju dobu originálnym námetom. Hoci vraždiace dieti sa vyskytli vo filme aj skôr (Omen, It's Alive, Devil Times Five, Kill, Baby... Kill!), tie kukuričné boli prvé, ktoré neboli zmutované, nadprirodzené, nakazené ani psychicky narušené. Okrem niekoľkých pokračovaní tejto série sa vlastne koncept skutočných detí v role vrahov už nikdy nezopakoval. Nové Kukuričné deti tak majú na svojej strane tú istú výhodu, ako mal pôvodný film pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Exkluzívny námet určite nebol pochovaný a napriek nedostatkom vznikol ešte stále nadpriemerný horor, ktorý neurazí ani fanúšikov Kinga, ani prvého filmu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok