hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

recenzie.

Children of the Corn

Afonka Soby | 2. 2. 2011
0
6/10          
žáner:
survival

Viac krvi, menej Issaca


Keď Stephen King napísal v sedemdesiatych rokoch poviedku o sfanatizovaných ďetoch v mestečku Gatlin, ktoré povraždili svojich rodičov a zakopali ich v kukuričnom poli, ešte netušil, že položil základ jednej z najdlhších hororových sérií. Značka Children of the Corn dokonca prežila 21. storočie, a hoci kvalita pokračovaní doteraz viac-menej klesala s každým ďalším dielom, kukurica sa stala vo filmovom svete pojmom. Zaslúžil sa o to najmä prvý film, ktorý nakrútil Fritz Kiersch v r. 1984. Stephen King však nebol adaptáciou svojho príbehu práve nadšený. Neskôr, keď už bolo Kingovo meno aj vo filmovom svete dobre známe, dokonca svoju poviedku prirovnal k dieťaťu a Kierschovu adaptáciu doslova k „znásilneniu na školskom večierku". K ďalším dielom sa už radšej nevyjadroval, nemali už totiž s jeho poviedkou (a často bohužiaľ ani s prvým filmom) vôbec nič spoločné. Kierschov film tak bol donedávna jedinou priamou adaptáciou pôvodného príbehu o kukuričných deťoch. Nedávno však k nemu pribudla ešte jedna, ktorej cieľom bolo zrejme napraviť to, čo pôvodný film v Kingovom ponímaní „pokazil".

„Za riadkami kukurice sa zrejme predsa len niečo hýbe."

Mladá dvojica, Burt a Vicky, prechádzajú Nebraskou na ceste do Californie. Cesty sú celkom prázdne a riziko nehody veľmi nepravdepodobné. Stačí však chvíľka nepozornosti a pod kolesami ich auta leží malý chlapec, ktorý na cestu náhle vybehol z kukuričného poľa. Po počiatočnom šoku a vzájomnom obviňovaní zistia, že predtým ako chlapca zrazili, mu niekto podrezal hrdlo. Cieľ ich cesty sa teda okamžite mení: musia nájsť najbližšiu policajnú stanicu a nahlásiť vraždu. Ako to však už v hororoch býva, vyberú si nesprávny smer a namieria si to rovno do mestečka Gatlin, odkiaľ sa zavraždený chlapec snažil ujsť. A určite sa mu nemožno čudovať. Gatlin totiž pripomína jednu veľké sektu, ktorej vodcom je deväťročný Issac, ktorý tvrdí, že musia plniť príkazy „Toho, čo kráča medzi riadkami" (v zmysle riadkov kukurice). Dospelí tu rozhodne nie sú vítaní, najmä tí, ktorých ich boh nazýva „outlanders". Sfanatizovaná armáda detí s kosákmi v rukách však nebude jediný problém mladej dvojice. Za riadkami kukurice sa totiž zrejme predsa len niečo hýbe.

Hoci dej vyzerá na prvý pohľad rovnaký ako v prvej adaptácii, prístup ku Kingovej poviedke je úplne odlišný. Fritz Kirsch sa predlhou skôr iba inšpiroval, bral si z nej to, čo mu vyhovovalo na to, aby mohol pozornosť z dvoch ústredných postáv obrátiť na dvoch chlapcov - „proroka" Issaca a „vykonávateľa jeho vôle" Malachia, a ich súperenie o moc nad deťmi. Táto línia zrejme nebola prítomná v Kingovej poviedke, no vo filme fungovala vynikajúcu a Issacovo varovanie „Do not question me, Malachai!" dokáže zamraziť stále rovnako aj dnes. Nové Kukuričné deti sa vracajú späť k pôvodnému príbehu, v centre záujmu sú opäť Burt a Vicky, ktorí sú už omnoho viac individualizovaní ako v prvom filme. Burt je vietnamský veterán, ktorý sa odmieta dať zastrašiť skupinkou detí s kosákmi, jeho družka sa zasa desí všetkého okultného a neustále Burta presviedča, aby z Gatlinu vypadli. Ich hádky o každom kroku, ktorý podniknú, tvoria niekoľko strán v scenári, čoho výsledkom by mali byť „štavnatejšie", lepšie vykreslené postavy. Účinok je však celkom opačný a neustále sa hádajúci Burt a Vicky nám začnú byť nesympatickí ešte skôr, ako vôbec vstúpia do Gatlinu.

Divácky atraktívnejšie sú však aj tak vždy deti, nech už je to v horore, alebo v rodinnej komédii. Pôvodnému filmu sa podaril geniálny castingový ťah, ktorý vlastne vystrelil priemerný film až do kultových výšin. John Franklin sa pre rolu Issaca vyslovene narodil, a hoci v scenári jeho repliky určite nepresiahnu pár riadkov, film si získal pre seba vždy, keď otvoril ústa a pisklavým hlasom a zanietenými gestami kázal „svojim" deťom. Nové Kukuričné deti začínajú kázaním chlapca, v ktorom sa dozvieme, že všetci dospelí sú hriešnici, a preto musí byť každé dieťa v Gatline obetované po dovŕšení 19 rokov. Hoci to nie je John Franklin a má až príliš „anjelsku tvár", tohto chlapca by som si vedel predstaviť ako Issaca súčasnej generácie. Preto veľmi zamrzí, keď sa už vo filme viac neobjaví. Miesto neho prichádza nevýrazné dieťa s obrovským klobúkom, ktoré nechcene pripomína sombréro. Svoje repliky doslova recituje, bez akejkoľvek gestikulácie či zápalu. Na taktom dieťati má stáť celý príbeh? Bohužiaľ, nestojí. Omnoho výraznejší je tu Malachai, ktorý zasa nedostáva v scenári priestor na to, aby dej nejakým spôsobom zdramatizoval. Je proste iba ďalším dieťaťom, ktoré medzi ostatnými vyčnieva len vďaka svojmu vyššiemu veku.

„Pohľady do života komunity alebo samotná obeta pri dovŕšení 19 rokov sú vítanou novinkou oproti pôvodnému filmu."

Nové Kukuričné deti sa, bohužiaľ, ako celok rozpadajú, no na druhú stranu, v jednotlivých záberoch fungujú výborne. Pôsobivá je napríklad scéna, v ktorej Issasc „diriguje" armádu detí zo strechy. Tie tak presne podľa jeho posunkov obkľúčia auto hrdinov a udrú až vtedy, keď im to toto deväťročné dieťa prikáže. Jednotlivé pohľady do života komunity alebo samotná obeta pri dovŕšení 19 rokov sú vítanou novinkou oproti pôvodnému filmu. Ďalšou je zvýšená miera brutality. V prvom filme bola všetka krv natlačená do pár úvodných sekúnd, keď deti v kaviarni zmaskarkovali svojich rodičov. V osemdesiatych rokoch mali tvorcovia ešte zrjejme určitý ostych pred zabíjaním detí. Nová verzia už nemá v tomto smere zábrany a zomrie aj zopár maloletých výrastkov. Zmeny smerom k väčšej brutalite dáva tušiť už začiatok filmu, keď Burt a Vicky zrazia chlapca, ktorý vybehne z kukurice. V pôvodnom filme ešte stihli zabrzdiť, v modernej verzii ho doslova rozflákajú po ceste. Dopyt súčasnej doby je teda uspokojený na jednotku.

Prvé Kukuričné deti vynikali na svoju dobu originálnym námetom. Hoci vraždiace dieti sa vyskytli vo filme aj skôr (Omen, It's Alive, Devil Times Five, Kill, Baby... Kill!), tie kukuričné boli prvé, ktoré neboli zmutované, nadprirodzené, nakazené ani psychicky narušené. Okrem niekoľkých pokračovaní tejto série sa vlastne koncept skutočných detí v role vrahov už nikdy nezopakoval. Nové Kukuričné deti tak majú na svojej strane tú istú výhodu, ako mal pôvodný film pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Exkluzívny námet určite nebol pochovaný a napriek nedostatkom vznikol ešte stále nadpriemerný horor, ktorý neurazí ani fanúšikov Kinga, ani prvého filmu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok