hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

From the Dark

Andrej Gomora | 24. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
bizarre, survival

Zlý scenár ani rašelinové pole nezachráni


Medzi neobnoviteľné zdroje našej planéty patrí aj rašelina. Jej súčasné zásoby na Zemi sa tvorili asi 360 miliónov rokov pri pomalom rozklade niektorých rastlín, ako napríklad machu, rýchlosťou asi milimeter za rok. Rašelina sa podobne ako ropa dá spaľovať aj využívať v chemickom priemysle. Preto keď vidíte starého Íra ako vykopáva tradičné tehličky, zabudnite na romantiku a úctu k jeho tradíciám. Skúste sa na neho pozerať podobne ako na ropnú spoločnosť, drancujúcu našu planétu. Ľutovať ho začnite, až keď na neho niečo z rašeliniska vyskočí, From the Dark.
 

„Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu."

Ono ho to napred chytí za nohu, a ešte predtým narazil v rašelinisku na mŕtvolu, či niečo jej podobné. Vec ho stiahne do mláky a len dohryzenému sa mu podarí utiecť naspäť na farmu. Tam sedí a čaká, kým ho nenájde mladá dvojica. Vybrali sa na výlet, chlapec bol ako vždy príliš sebavedomý, samozrejme, že vedel, kam ide. Skončili na poľnej ceste, zapadli v blate. Rašelinára chceli o pomoc napred požiadať, keď ho zbadali, pomôcť jemu. Až kým nezačal byť agresívny. Utekajú pred ním, ale orientácia zjavne nie je mužova silná stránka. Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu. Zistia, že sa to bojí svetla. Ich jediná nádej v boji o prežitie.

„Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu."

Logickým riešením situácie nešťastných turistov by sa javilo prečkať do rána. Kto už sa tu ale správa racionálne alebo pochopiteľne. Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu. Nedozvieme sa o ňom vôbec nič, čo by bolo v poriadku. Zišlo by sa len trocha viac konzistentnosti čo do jeho správania, to až príliš nápadne pripomína príbehy, akými sa strašia malé deti. Nech sa v noci po rašelinisku netúlajú samé.

„Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara."

Prostredie sa opäť javí ako záruka úspechu, aj tak sa naň autori nemuseli až tak nápadne spoliehať. Ak už sa rozhodli ísť cestou absolútnej jednoduchosti a zvoliť si jednu z najprimitívnejších zápletiek aké hororový žáner pozná, mohli si dať trochu námahy s tým, aby filmu dali aj niečo pozitívne. Postavy sú nesympatické, a to len s nimi dvoma strávime takmer celý film. Prehnane sebavedomý chlap, čo musí všetko dobabrať, sa nesnaží byť zábavný, je predovšetkým smutný. Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara. Okrem problému v nej samotnej môže byť viacero dôvodov, prečo jej útrapy divák nedokáže poriadne prežívať. Celá situácia sa nám javí ako zásadne nepresvedčivá.

„Divákovi nedáva zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná."

Ak aj pripustíme, že postavy chcú skutočne v prvom rade prežiť, dávajú si záležať, aby dokázali aj mnoho vecí navyše. Nejde pritom o žiadnu spektakularitu, len nové nástroje na prežitie, ktoré sa musia objavovať neustále dokola a robiť tak film zaujímavejším. Výsledkom je, že divák sa prestane vyznať aj v príšere. Nedáva mu zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná. Výsledok je opäť ten, že máme pocit, že sa s nami hrajú. Film sa nám snaží vsugerovať dojem, ktorý skrátka nie je pravdivý, nefunguje. Nepozeráme sa tu na presvedčivú príšeru a o život bojujúce obete. Len nie príliš fungujúci konštrukt prehnane sa spoliehajúci na divákovu tolerantnosť.

From the Dark sa odohráva v Írskych rašeliniskách a to je asi to najkrajšie, čo sa o ňom dá povedať. Vizuál podporuje aj kvalitná kamera a pekných záberov vidíme viacero. Čo do zápletky a deja ale ide o dokonale nezvládnuté dielo, ktoré straší len tmou a siluetami. Skazu už potom len dokonávajú nezáživné postavy, v ktorých spoločnosti nemáte vôbec záujem stráviť tú hodinu a pol.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy