hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

From the Dark

Andrej Gomora | 24. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
bizarre, survival

Zlý scenár ani rašelinové pole nezachráni


Medzi neobnoviteľné zdroje našej planéty patrí aj rašelina. Jej súčasné zásoby na Zemi sa tvorili asi 360 miliónov rokov pri pomalom rozklade niektorých rastlín, ako napríklad machu, rýchlosťou asi milimeter za rok. Rašelina sa podobne ako ropa dá spaľovať aj využívať v chemickom priemysle. Preto keď vidíte starého Íra ako vykopáva tradičné tehličky, zabudnite na romantiku a úctu k jeho tradíciám. Skúste sa na neho pozerať podobne ako na ropnú spoločnosť, drancujúcu našu planétu. Ľutovať ho začnite, až keď na neho niečo z rašeliniska vyskočí, From the Dark.
 

„Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu."

Ono ho to napred chytí za nohu, a ešte predtým narazil v rašelinisku na mŕtvolu, či niečo jej podobné. Vec ho stiahne do mláky a len dohryzenému sa mu podarí utiecť naspäť na farmu. Tam sedí a čaká, kým ho nenájde mladá dvojica. Vybrali sa na výlet, chlapec bol ako vždy príliš sebavedomý, samozrejme, že vedel, kam ide. Skončili na poľnej ceste, zapadli v blate. Rašelinára chceli o pomoc napred požiadať, keď ho zbadali, pomôcť jemu. Až kým nezačal byť agresívny. Utekajú pred ním, ale orientácia zjavne nie je mužova silná stránka. Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu. Zistia, že sa to bojí svetla. Ich jediná nádej v boji o prežitie.

„Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu."

Logickým riešením situácie nešťastných turistov by sa javilo prečkať do rána. Kto už sa tu ale správa racionálne alebo pochopiteľne. Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu. Nedozvieme sa o ňom vôbec nič, čo by bolo v poriadku. Zišlo by sa len trocha viac konzistentnosti čo do jeho správania, to až príliš nápadne pripomína príbehy, akými sa strašia malé deti. Nech sa v noci po rašelinisku netúlajú samé.

„Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara."

Prostredie sa opäť javí ako záruka úspechu, aj tak sa naň autori nemuseli až tak nápadne spoliehať. Ak už sa rozhodli ísť cestou absolútnej jednoduchosti a zvoliť si jednu z najprimitívnejších zápletiek aké hororový žáner pozná, mohli si dať trochu námahy s tým, aby filmu dali aj niečo pozitívne. Postavy sú nesympatické, a to len s nimi dvoma strávime takmer celý film. Prehnane sebavedomý chlap, čo musí všetko dobabrať, sa nesnaží byť zábavný, je predovšetkým smutný. Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara. Okrem problému v nej samotnej môže byť viacero dôvodov, prečo jej útrapy divák nedokáže poriadne prežívať. Celá situácia sa nám javí ako zásadne nepresvedčivá.

„Divákovi nedáva zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná."

Ak aj pripustíme, že postavy chcú skutočne v prvom rade prežiť, dávajú si záležať, aby dokázali aj mnoho vecí navyše. Nejde pritom o žiadnu spektakularitu, len nové nástroje na prežitie, ktoré sa musia objavovať neustále dokola a robiť tak film zaujímavejším. Výsledkom je, že divák sa prestane vyznať aj v príšere. Nedáva mu zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná. Výsledok je opäť ten, že máme pocit, že sa s nami hrajú. Film sa nám snaží vsugerovať dojem, ktorý skrátka nie je pravdivý, nefunguje. Nepozeráme sa tu na presvedčivú príšeru a o život bojujúce obete. Len nie príliš fungujúci konštrukt prehnane sa spoliehajúci na divákovu tolerantnosť.

From the Dark sa odohráva v Írskych rašeliniskách a to je asi to najkrajšie, čo sa o ňom dá povedať. Vizuál podporuje aj kvalitná kamera a pekných záberov vidíme viacero. Čo do zápletky a deja ale ide o dokonale nezvládnuté dielo, ktoré straší len tmou a siluetami. Skazu už potom len dokonávajú nezáživné postavy, v ktorých spoločnosti nemáte vôbec záujem stráviť tú hodinu a pol.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy