hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

From the Dark

Andrej Gomora | 24. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
bizarre, survival

Zlý scenár ani rašelinové pole nezachráni


Medzi neobnoviteľné zdroje našej planéty patrí aj rašelina. Jej súčasné zásoby na Zemi sa tvorili asi 360 miliónov rokov pri pomalom rozklade niektorých rastlín, ako napríklad machu, rýchlosťou asi milimeter za rok. Rašelina sa podobne ako ropa dá spaľovať aj využívať v chemickom priemysle. Preto keď vidíte starého Íra ako vykopáva tradičné tehličky, zabudnite na romantiku a úctu k jeho tradíciám. Skúste sa na neho pozerať podobne ako na ropnú spoločnosť, drancujúcu našu planétu. Ľutovať ho začnite, až keď na neho niečo z rašeliniska vyskočí, From the Dark.
 

„Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu."

Ono ho to napred chytí za nohu, a ešte predtým narazil v rašelinisku na mŕtvolu, či niečo jej podobné. Vec ho stiahne do mláky a len dohryzenému sa mu podarí utiecť naspäť na farmu. Tam sedí a čaká, kým ho nenájde mladá dvojica. Vybrali sa na výlet, chlapec bol ako vždy príliš sebavedomý, samozrejme, že vedel, kam ide. Skončili na poľnej ceste, zapadli v blate. Rašelinára chceli o pomoc napred požiadať, keď ho zbadali, pomôcť jemu. Až kým nezačal byť agresívny. Utekajú pred ním, ale orientácia zjavne nie je mužova silná stránka. Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu. Zistia, že sa to bojí svetla. Ich jediná nádej v boji o prežitie.

„Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu."

Logickým riešením situácie nešťastných turistov by sa javilo prečkať do rána. Kto už sa tu ale správa racionálne alebo pochopiteľne. Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu. Nedozvieme sa o ňom vôbec nič, čo by bolo v poriadku. Zišlo by sa len trocha viac konzistentnosti čo do jeho správania, to až príliš nápadne pripomína príbehy, akými sa strašia malé deti. Nech sa v noci po rašelinisku netúlajú samé.

„Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara."

Prostredie sa opäť javí ako záruka úspechu, aj tak sa naň autori nemuseli až tak nápadne spoliehať. Ak už sa rozhodli ísť cestou absolútnej jednoduchosti a zvoliť si jednu z najprimitívnejších zápletiek aké hororový žáner pozná, mohli si dať trochu námahy s tým, aby filmu dali aj niečo pozitívne. Postavy sú nesympatické, a to len s nimi dvoma strávime takmer celý film. Prehnane sebavedomý chlap, čo musí všetko dobabrať, sa nesnaží byť zábavný, je predovšetkým smutný. Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara. Okrem problému v nej samotnej môže byť viacero dôvodov, prečo jej útrapy divák nedokáže poriadne prežívať. Celá situácia sa nám javí ako zásadne nepresvedčivá.

„Divákovi nedáva zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná."

Ak aj pripustíme, že postavy chcú skutočne v prvom rade prežiť, dávajú si záležať, aby dokázali aj mnoho vecí navyše. Nejde pritom o žiadnu spektakularitu, len nové nástroje na prežitie, ktoré sa musia objavovať neustále dokola a robiť tak film zaujímavejším. Výsledkom je, že divák sa prestane vyznať aj v príšere. Nedáva mu zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná. Výsledok je opäť ten, že máme pocit, že sa s nami hrajú. Film sa nám snaží vsugerovať dojem, ktorý skrátka nie je pravdivý, nefunguje. Nepozeráme sa tu na presvedčivú príšeru a o život bojujúce obete. Len nie príliš fungujúci konštrukt prehnane sa spoliehajúci na divákovu tolerantnosť.

From the Dark sa odohráva v Írskych rašeliniskách a to je asi to najkrajšie, čo sa o ňom dá povedať. Vizuál podporuje aj kvalitná kamera a pekných záberov vidíme viacero. Čo do zápletky a deja ale ide o dokonale nezvládnuté dielo, ktoré straší len tmou a siluetami. Skazu už potom len dokonávajú nezáživné postavy, v ktorých spoločnosti nemáte vôbec záujem stráviť tú hodinu a pol.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy