hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Les raisins de la mort

Pesticídy hnevu

Tvorba francúzskeho režiséra Jeana Rollina vynikala v mnohých smeroch, preto si vyslúžila mnoho prirovnaní. Vyžívanie sa v lacnom gore, ktoré čo strácalo na kvalite zobrazenia dobiehalo na kvantite a miere nechutnosti ho približuje k Luciovi Fulcimu. Zasnená atmosféra prameniaca z bezvýrazovosti hercov, s ktorou prednášajú poetické dialógy ho zase približuje Robertovi Bressonovi. Jeho príbehy z prostredia fantasy sú často zdanlivo nezmyselné, až hlúpe. Javia sa povrchne, pritom ale majú svoju špecifickú poetiku podobnú surrealizmu. Jedným z nich je Les raisins de la mort.

16. 1. 2018

The Limehouse Golem

Zľahka zvrátená dobová detektívka

Nejde tu o Golema, ako neživý stroj. Vrah si len požičal jeho meno, keď sa podpísal pod jednu zo svojich obetí. Tých sa objaví niekoľko, na rozdiel od tých Jackových ich ale nič tak zjavne nespája. Polícia je bezradná, prípad zverí starému detektívovi, ktorého je pripravená verejnosti obetovať po predpokladanom neúspechu. Podarí sa mu nájsť v knižnici Golemov denník, do knihy si tam písal o svojich zločinoch. Detektív svoj záujem zároveň upriamuje na mladú bývalú herečku, podozrievajú ju, že otrávila svojho manžela. Dôvody mala, ich vzťah nebol ani náznakom ideálny, a manžel ju definitívne odtrhol od umenia. Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly. Vyšetriť jeho smrť by podľa starého detektíva mohlo pomôcť aj pri hľadaní obávaného Golema. Zabila manžela, pretože odhalila jeho tajnú identitu?

3. 1. 2018

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

Doghouse

Mačky a psy, muži a ženy
Využitie britského humoru v hororovej komédii sa v poslednom čase osvedčilo už niekoľkokrát. Preto sa netreba čudovať, že filmári sa snažia nadviazať na podarené snímky ako Shaun of the Dead či nedávno Lesbian Vampire Killers. Ďalší počin vedený týmto smerom sa volá Doghouse a stojí za ním režisér Jake West, autor hororovej paródie Evil Aliens z roku 2005.

5. 1. 2011

recenzie.

From the Dark

Andrej Gomora | 24. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
bizarre, survival

Zlý scenár ani rašelinové pole nezachráni


Medzi neobnoviteľné zdroje našej planéty patrí aj rašelina. Jej súčasné zásoby na Zemi sa tvorili asi 360 miliónov rokov pri pomalom rozklade niektorých rastlín, ako napríklad machu, rýchlosťou asi milimeter za rok. Rašelina sa podobne ako ropa dá spaľovať aj využívať v chemickom priemysle. Preto keď vidíte starého Íra ako vykopáva tradičné tehličky, zabudnite na romantiku a úctu k jeho tradíciám. Skúste sa na neho pozerať podobne ako na ropnú spoločnosť, drancujúcu našu planétu. Ľutovať ho začnite, až keď na neho niečo z rašeliniska vyskočí, From the Dark.
 

„Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu."

Ono ho to napred chytí za nohu, a ešte predtým narazil v rašelinisku na mŕtvolu, či niečo jej podobné. Vec ho stiahne do mláky a len dohryzenému sa mu podarí utiecť naspäť na farmu. Tam sedí a čaká, kým ho nenájde mladá dvojica. Vybrali sa na výlet, chlapec bol ako vždy príliš sebavedomý, samozrejme, že vedel, kam ide. Skončili na poľnej ceste, zapadli v blate. Rašelinára chceli o pomoc napred požiadať, keď ho zbadali, pomôcť jemu. Až kým nezačal byť agresívny. Utekajú pred ním, ale orientácia zjavne nie je mužova silná stránka. Zablúdia na rašelinisko, kde ich niečo napadne a sleduje ich to až na opustenú farmu. Zistia, že sa to bojí svetla. Ich jediná nádej v boji o prežitie.

„Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu."

Logickým riešením situácie nešťastných turistov by sa javilo prečkať do rána. Kto už sa tu ale správa racionálne alebo pochopiteľne. Monštrum má svoje čaro, ako sa prechádza a necháva vyniknúť svoju majestátnu siluetu. Nedozvieme sa o ňom vôbec nič, čo by bolo v poriadku. Zišlo by sa len trocha viac konzistentnosti čo do jeho správania, to až príliš nápadne pripomína príbehy, akými sa strašia malé deti. Nech sa v noci po rašelinisku netúlajú samé.

„Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara."

Prostredie sa opäť javí ako záruka úspechu, aj tak sa naň autori nemuseli až tak nápadne spoliehať. Ak už sa rozhodli ísť cestou absolútnej jednoduchosti a zvoliť si jednu z najprimitívnejších zápletiek aké hororový žáner pozná, mohli si dať trochu námahy s tým, aby filmu dali aj niečo pozitívne. Postavy sú nesympatické, a to len s nimi dvoma strávime takmer celý film. Prehnane sebavedomý chlap, čo musí všetko dobabrať, sa nesnaží byť zábavný, je predovšetkým smutný. Boj o život zostáva na žene, tej ale chýba čo i len náznak osobného čara. Okrem problému v nej samotnej môže byť viacero dôvodov, prečo jej útrapy divák nedokáže poriadne prežívať. Celá situácia sa nám javí ako zásadne nepresvedčivá.

„Divákovi nedáva zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná."

Ak aj pripustíme, že postavy chcú skutočne v prvom rade prežiť, dávajú si záležať, aby dokázali aj mnoho vecí navyše. Nejde pritom o žiadnu spektakularitu, len nové nástroje na prežitie, ktoré sa musia objavovať neustále dokola a robiť tak film zaujímavejším. Výsledkom je, že divák sa prestane vyznať aj v príšere. Nedáva mu zmysel, ako sa obetiam darí tak dlho odolávať, hlavne keď sa správajú tak hlúpo a príšera je taká mocná. Výsledok je opäť ten, že máme pocit, že sa s nami hrajú. Film sa nám snaží vsugerovať dojem, ktorý skrátka nie je pravdivý, nefunguje. Nepozeráme sa tu na presvedčivú príšeru a o život bojujúce obete. Len nie príliš fungujúci konštrukt prehnane sa spoliehajúci na divákovu tolerantnosť.

From the Dark sa odohráva v Írskych rašeliniskách a to je asi to najkrajšie, čo sa o ňom dá povedať. Vizuál podporuje aj kvalitná kamera a pekných záberov vidíme viacero. Čo do zápletky a deja ale ide o dokonale nezvládnuté dielo, ktoré straší len tmou a siluetami. Skazu už potom len dokonávajú nezáživné postavy, v ktorých spoločnosti nemáte vôbec záujem stráviť tú hodinu a pol.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy