recenzie.

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

„Skrátka ich niekto naháňa a snaží sa zabiť.“

Zápletka mala byť jednoduchá, až časom sa začne komplikovať, asi pôsobila už trochu príliš primitívne. Zmysel aj tak celkom nedáva. Rozumieme, kde sa berú krásky, tie niekde jednoducho ulovili a priviezli. Tie nemajú ani veľa, čomu by mohli nerozumieť na svojej úlohe. Skrátka ich niekto naháňa a snaží sa zabiť. Takže bude najlepšie, ak sa posnažia utekať. Ich protivníci majú o niečo komplexnejšiu úlohu, ako zistíme, určitým veciam musia dokonca aj rozumieť. Tým menej sa potom dá rozumieť, odkiaľ sa vzali, čo sú to zač. Keďže zjavne by to s nimi tak jednoducho ako s kráskami nešlo, rovnako ako nájsť natoľko vhodných a zaujímavých kandidátov. Nedozvieme sa. Nemuselo by ísť o celkom podstatnú informáciu, keby film svoj koncept v tomto smere už mierne neprepískol.

„Ich správanie bude často nelogické, dialógy nezmyselné a niečomu ako charakterom sa ani nepriblížia.“

Ideme skrátka rovno na vec. Jediné, o čo tu ide je gore, o naháňanie a masakrovanie nevinných a bezbranných žien. Okrem úvodu sa príliš nesnažíme z nich ani spraviť ľudí. Ich správanie bude často nelogické, dialógy nezmyselné a niečomu ako charakterom sa ani nepriblížia. Dokonca aj s ústrednou Kaylou je to pomerne tragické, možno dokážeme prijať jej hlavnú črtu- snaží sa byť samostatná a odvážna. Prvýkrát sa to prejaví tak, že vylezie zo skrýše a na naháňanú pokrikuje, že má bežať. Tu je jej prostoduchosť ešte komická, ako keby vždy keď sa nejaká postava má skutočne prejavovať, musí to byť nejakým extrémnym spôsobom. Šialene, sebecky, nezmyselne. Môžeme prijať, že sú skrátka čudné, nám by sa ale predsa žiadalo živšie postavy, s ktorými by sme možno mohli aj nejako súcitiť, ktoré by nás mohli nejako zaujať.

„Celé to pôsobí ako vydestilovaný druh určitej zábavy, ktorý ale sám osebe príliš nedáva zmysel.“

Samotný gore je viac menej v poriadku. Viacero scén je brutálnych, hoci efekty nijako neohromia. Ak sa človeku vyslovene žiada pozerať sa, ako žene sekerou sťahujú kožu z tváre, podobných scén mu bude dopriatych viac. Na rozdiel od gorna sú pritom o niečo hravšie, nepôsobia až tak smutne a ťaživo. Možno práve preto, ako málo ľudské pre nás sú obete. Problém je práve v tom, že okrem goreu nie je vo filme nič. Chýba strach, nemáme sa o koho báť, navyše aj zabijaci pôsobia príliš zmätene a komicky, aby sme ich mohli brať skutočne vážne. Celé to pôsobí ako vydestilovaný druh určitej zábavy, ktorý ale sám osebe príliš nedáva zmysel a nemá ani tie efekty, ktoré by sa človeku mohli pri ňom žiadať. Atmosféra nie je ani hrozivá, nie je ale ani nijako drsná. Pôsobí jednoducho ako akási hlúpa hra. Nič iné.

Furies je opäť film, ktorý sa na niečo snažil ísť príliš jednoducho a priamo, a veľmi mu to nevyšlo. To hlavné v ňom možno funguje, bez všetkého naokolo to ale skrátka nejde. Potešiť môže tak najskalnejších milovníkov primitívneho násilia a brutality, a zarytých mizogýnov. Ostatným ale musí chýbať atmosféra, strach, skrátka čokoľvek iné ako prvoplánový a primitívny pokus o zábavu cez gore a nič iné.