hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Black Death

Andrej Gomora | 19. 10. 2010
0
5/10          

Čoho sa báť, keď je smrť všade?


Temný stredovek. Morové epidémie, mučenie a upaľovanie údajných čarodejníc. Chaos, všadeprítomné násilie a krvilační lúpežníci. Nespočetné množstvo filmov, ktoré sa snažili o realistické zobrazenie tohto obdobia, horory pripomína, aj keď to ich účel vôbec nie je. Hoci to, či bol stredovek až taký temný, ako sa traduje, sa neustále spochybňuje, filmári sa tohto klišé zatiaľ vzdať nechcú. V duchu tejto tradície k nám prichádza film Black Death.

Black Death sa zameriava na výpravu biskupského vyslanca do dediny, ktorú mor vôbec nezasiahol, a je teda dôvod ju upodozrievať, že je spriahnutá s temnými silami. Ako hlavná postava sa nám predstavuje mladý mních Osmund. Už aj jeho kláštor a okolité mesto začína nákaza ohrozovať. Preto posiela ženu, s ktorou má vzťah, v rozpore s mníšskym sľubom preč, aby sa pred epidémiou ukryla v ďalekých lesoch. On sám váha, či ju nasledovať, alebo zostať verný kláštoru a Bohu,  a preto žiada o znamenie. Za to pokladá príchod Ulrica, ktorý prichádza do jeho kláštora hľadať pre svoju družinu sprievodcu práve oblasťou, do ktorej utiekla Osmundova milovaná. Jeho odchod sprevádzajú varovania a zdržanlivosť predstaveného, on má však cieľ jasný. Nastrašiť sa ho celou cestou snaží aj celá družina. Pre ľudí, ktorí pracujú s temnými silami, si nesú obrovské mučidlo a radi sa chvália svojimi zručnosťami pri jeho využívaní.

Prvé, čo na ceste stretnú, je dav, ktorý práve upaľuje čarodejnicu. Divák si hneď spomenie na Osmundovu milú, ktorá je sama v lesoch, a teda vhodná obeť pre podobných šialencov. Tu zasahuje Ulric, ktorý ženu „milosrdne" zabije, čím ju zachráni pred utrpením v plameňoch. Celá banda sa profiluje pomerne rozporuplne. Kým spočiatku sú ich reči také drsné, ako sa len dajú napísať („Nie sme až takí zlí. Sme ešte horší"), postupne preukazujú jednak súcit, jednak racionálny postoj k svojmu poslaniu. Aj po príchode do hľadanej dediny si idú za svojím cieľom síce s nábožným odhodlaním, ale bez fanatizmu a prchkosti. Takisto Osmund, napriek svojej preukázanej slabosti a nedokonalosti v úlohe mnícha, prejavuje okrem veľkej oddanosti žene aj oddanosť bohu, keď neváha udeliť rozhrešenie nakazenému. Postavy nie sú prepracované do hĺbky a len ťažko sa dajú pochopiť. Nie sú však ani úplne schematické a vedia zaujať. Podobne je to aj s ďalšími osobami, ktoré stretávame. Tie navyše mätú miešaním skutočných a neskutočných prvkov a dlho ťažko odhadnúť, čo vlastne vo filme predstavujú.

Dej nemá výrazný spád a dlho nám ani nie je jasné, či sa výprava do svojho cieľa dostane. Dlhší čas sledujeme cestu, počas ktorej prebehne len niekoľko nesúvisiacich príhod. Centrálnou zápletkou je hľadanie Osmundovej milej, ktorú sme však aj tak videli na začiatku len na príliš krátko, aby nám na nej záležalo. Jediné napätie tak pramení z všeobecného pocitu strachu a hrôzy z epidémie moru a z nej vznikajúcej paranoje. Keď sa nakoniec zápletka konečne rozvinie, pomerne rýchlo sa aj rozpletie. Diváka už navyše v tom čase ľúbostný príbeh prestane zaujímať. Nie nepodarených zvratov je viac, no prinášajú len krátkodobé oživenie, ktoré po chvíľke opadne. Atmosféra si potom drží pomerne stálu úroveň, keď štrbaví a špinaví násilníci a občasné silne grafické násilie nedovolia úplne vydýchnuť. Pri záverečnom dejovom vyvrcholení už je natoľko otupený, že len ťažko môže prežiť silnejšie vzrušenie.

Black Death sa nedá označiť za nudný film, ale ani za film, pri ktorom divák zostane úplne pokojný. Má v rámci kontextu pomerne zaujímavý námet aj postavy. Ich spracovanie je už však slabšie. Filmu chýba vyhranenosť ako v deji, tak aj v postavách, ktoré nie sú ani výrazne zlé, ani dobré a žiadna z nich nie je dostatočne radikálna, aby priniesla skutočné napätie. Aj pri zabíjaní časom nie je jasno, na koho stranu sa divák vlastne má postaviť, a teda o koho sa báť. Zdá sa nám potom, že sledujeme skôr mysteriózny historický film ako horor - viac ako strach na nás ide znechutenie a skľúčenosť zo zmätku a zbytočného zabíjania. V porovnaní s podobne orientovanými filmami, ako napríklad klasický Witchfinder General, má Black Death určite aj svoje klady a nejde o radikálny krvák bez hlavy a päty. Absencia silného napätia a priamejšieho smerovania deja však film z pohľadu hororu takmer znehodnocuje, kým množstvo krvi ho ako historickú drámu robí ťažko pozerateľným. Je to škoda, z tohto potenciálu sa určite dalo vyťažiť viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok