hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Black Death

Andrej Gomora | 19. 10. 2010
0
5/10          

Čoho sa báť, keď je smrť všade?


Temný stredovek. Morové epidémie, mučenie a upaľovanie údajných čarodejníc. Chaos, všadeprítomné násilie a krvilační lúpežníci. Nespočetné množstvo filmov, ktoré sa snažili o realistické zobrazenie tohto obdobia, horory pripomína, aj keď to ich účel vôbec nie je. Hoci to, či bol stredovek až taký temný, ako sa traduje, sa neustále spochybňuje, filmári sa tohto klišé zatiaľ vzdať nechcú. V duchu tejto tradície k nám prichádza film Black Death.

Black Death sa zameriava na výpravu biskupského vyslanca do dediny, ktorú mor vôbec nezasiahol, a je teda dôvod ju upodozrievať, že je spriahnutá s temnými silami. Ako hlavná postava sa nám predstavuje mladý mních Osmund. Už aj jeho kláštor a okolité mesto začína nákaza ohrozovať. Preto posiela ženu, s ktorou má vzťah, v rozpore s mníšskym sľubom preč, aby sa pred epidémiou ukryla v ďalekých lesoch. On sám váha, či ju nasledovať, alebo zostať verný kláštoru a Bohu,  a preto žiada o znamenie. Za to pokladá príchod Ulrica, ktorý prichádza do jeho kláštora hľadať pre svoju družinu sprievodcu práve oblasťou, do ktorej utiekla Osmundova milovaná. Jeho odchod sprevádzajú varovania a zdržanlivosť predstaveného, on má však cieľ jasný. Nastrašiť sa ho celou cestou snaží aj celá družina. Pre ľudí, ktorí pracujú s temnými silami, si nesú obrovské mučidlo a radi sa chvália svojimi zručnosťami pri jeho využívaní.

Prvé, čo na ceste stretnú, je dav, ktorý práve upaľuje čarodejnicu. Divák si hneď spomenie na Osmundovu milú, ktorá je sama v lesoch, a teda vhodná obeť pre podobných šialencov. Tu zasahuje Ulric, ktorý ženu „milosrdne" zabije, čím ju zachráni pred utrpením v plameňoch. Celá banda sa profiluje pomerne rozporuplne. Kým spočiatku sú ich reči také drsné, ako sa len dajú napísať („Nie sme až takí zlí. Sme ešte horší"), postupne preukazujú jednak súcit, jednak racionálny postoj k svojmu poslaniu. Aj po príchode do hľadanej dediny si idú za svojím cieľom síce s nábožným odhodlaním, ale bez fanatizmu a prchkosti. Takisto Osmund, napriek svojej preukázanej slabosti a nedokonalosti v úlohe mnícha, prejavuje okrem veľkej oddanosti žene aj oddanosť bohu, keď neváha udeliť rozhrešenie nakazenému. Postavy nie sú prepracované do hĺbky a len ťažko sa dajú pochopiť. Nie sú však ani úplne schematické a vedia zaujať. Podobne je to aj s ďalšími osobami, ktoré stretávame. Tie navyše mätú miešaním skutočných a neskutočných prvkov a dlho ťažko odhadnúť, čo vlastne vo filme predstavujú.

Dej nemá výrazný spád a dlho nám ani nie je jasné, či sa výprava do svojho cieľa dostane. Dlhší čas sledujeme cestu, počas ktorej prebehne len niekoľko nesúvisiacich príhod. Centrálnou zápletkou je hľadanie Osmundovej milej, ktorú sme však aj tak videli na začiatku len na príliš krátko, aby nám na nej záležalo. Jediné napätie tak pramení z všeobecného pocitu strachu a hrôzy z epidémie moru a z nej vznikajúcej paranoje. Keď sa nakoniec zápletka konečne rozvinie, pomerne rýchlo sa aj rozpletie. Diváka už navyše v tom čase ľúbostný príbeh prestane zaujímať. Nie nepodarených zvratov je viac, no prinášajú len krátkodobé oživenie, ktoré po chvíľke opadne. Atmosféra si potom drží pomerne stálu úroveň, keď štrbaví a špinaví násilníci a občasné silne grafické násilie nedovolia úplne vydýchnuť. Pri záverečnom dejovom vyvrcholení už je natoľko otupený, že len ťažko môže prežiť silnejšie vzrušenie.

Black Death sa nedá označiť za nudný film, ale ani za film, pri ktorom divák zostane úplne pokojný. Má v rámci kontextu pomerne zaujímavý námet aj postavy. Ich spracovanie je už však slabšie. Filmu chýba vyhranenosť ako v deji, tak aj v postavách, ktoré nie sú ani výrazne zlé, ani dobré a žiadna z nich nie je dostatočne radikálna, aby priniesla skutočné napätie. Aj pri zabíjaní časom nie je jasno, na koho stranu sa divák vlastne má postaviť, a teda o koho sa báť. Zdá sa nám potom, že sledujeme skôr mysteriózny historický film ako horor - viac ako strach na nás ide znechutenie a skľúčenosť zo zmätku a zbytočného zabíjania. V porovnaní s podobne orientovanými filmami, ako napríklad klasický Witchfinder General, má Black Death určite aj svoje klady a nejde o radikálny krvák bez hlavy a päty. Absencia silného napätia a priamejšieho smerovania deja však film z pohľadu hororu takmer znehodnocuje, kým množstvo krvi ho ako historickú drámu robí ťažko pozerateľným. Je to škoda, z tohto potenciálu sa určite dalo vyťažiť viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok