hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Black Death

Andrej Gomora | 19. 10. 2010
0
5/10          

Čoho sa báť, keď je smrť všade?


Temný stredovek. Morové epidémie, mučenie a upaľovanie údajných čarodejníc. Chaos, všadeprítomné násilie a krvilační lúpežníci. Nespočetné množstvo filmov, ktoré sa snažili o realistické zobrazenie tohto obdobia, horory pripomína, aj keď to ich účel vôbec nie je. Hoci to, či bol stredovek až taký temný, ako sa traduje, sa neustále spochybňuje, filmári sa tohto klišé zatiaľ vzdať nechcú. V duchu tejto tradície k nám prichádza film Black Death.

Black Death sa zameriava na výpravu biskupského vyslanca do dediny, ktorú mor vôbec nezasiahol, a je teda dôvod ju upodozrievať, že je spriahnutá s temnými silami. Ako hlavná postava sa nám predstavuje mladý mních Osmund. Už aj jeho kláštor a okolité mesto začína nákaza ohrozovať. Preto posiela ženu, s ktorou má vzťah, v rozpore s mníšskym sľubom preč, aby sa pred epidémiou ukryla v ďalekých lesoch. On sám váha, či ju nasledovať, alebo zostať verný kláštoru a Bohu,  a preto žiada o znamenie. Za to pokladá príchod Ulrica, ktorý prichádza do jeho kláštora hľadať pre svoju družinu sprievodcu práve oblasťou, do ktorej utiekla Osmundova milovaná. Jeho odchod sprevádzajú varovania a zdržanlivosť predstaveného, on má však cieľ jasný. Nastrašiť sa ho celou cestou snaží aj celá družina. Pre ľudí, ktorí pracujú s temnými silami, si nesú obrovské mučidlo a radi sa chvália svojimi zručnosťami pri jeho využívaní.

Prvé, čo na ceste stretnú, je dav, ktorý práve upaľuje čarodejnicu. Divák si hneď spomenie na Osmundovu milú, ktorá je sama v lesoch, a teda vhodná obeť pre podobných šialencov. Tu zasahuje Ulric, ktorý ženu „milosrdne" zabije, čím ju zachráni pred utrpením v plameňoch. Celá banda sa profiluje pomerne rozporuplne. Kým spočiatku sú ich reči také drsné, ako sa len dajú napísať („Nie sme až takí zlí. Sme ešte horší"), postupne preukazujú jednak súcit, jednak racionálny postoj k svojmu poslaniu. Aj po príchode do hľadanej dediny si idú za svojím cieľom síce s nábožným odhodlaním, ale bez fanatizmu a prchkosti. Takisto Osmund, napriek svojej preukázanej slabosti a nedokonalosti v úlohe mnícha, prejavuje okrem veľkej oddanosti žene aj oddanosť bohu, keď neváha udeliť rozhrešenie nakazenému. Postavy nie sú prepracované do hĺbky a len ťažko sa dajú pochopiť. Nie sú však ani úplne schematické a vedia zaujať. Podobne je to aj s ďalšími osobami, ktoré stretávame. Tie navyše mätú miešaním skutočných a neskutočných prvkov a dlho ťažko odhadnúť, čo vlastne vo filme predstavujú.

Dej nemá výrazný spád a dlho nám ani nie je jasné, či sa výprava do svojho cieľa dostane. Dlhší čas sledujeme cestu, počas ktorej prebehne len niekoľko nesúvisiacich príhod. Centrálnou zápletkou je hľadanie Osmundovej milej, ktorú sme však aj tak videli na začiatku len na príliš krátko, aby nám na nej záležalo. Jediné napätie tak pramení z všeobecného pocitu strachu a hrôzy z epidémie moru a z nej vznikajúcej paranoje. Keď sa nakoniec zápletka konečne rozvinie, pomerne rýchlo sa aj rozpletie. Diváka už navyše v tom čase ľúbostný príbeh prestane zaujímať. Nie nepodarených zvratov je viac, no prinášajú len krátkodobé oživenie, ktoré po chvíľke opadne. Atmosféra si potom drží pomerne stálu úroveň, keď štrbaví a špinaví násilníci a občasné silne grafické násilie nedovolia úplne vydýchnuť. Pri záverečnom dejovom vyvrcholení už je natoľko otupený, že len ťažko môže prežiť silnejšie vzrušenie.

Black Death sa nedá označiť za nudný film, ale ani za film, pri ktorom divák zostane úplne pokojný. Má v rámci kontextu pomerne zaujímavý námet aj postavy. Ich spracovanie je už však slabšie. Filmu chýba vyhranenosť ako v deji, tak aj v postavách, ktoré nie sú ani výrazne zlé, ani dobré a žiadna z nich nie je dostatočne radikálna, aby priniesla skutočné napätie. Aj pri zabíjaní časom nie je jasno, na koho stranu sa divák vlastne má postaviť, a teda o koho sa báť. Zdá sa nám potom, že sledujeme skôr mysteriózny historický film ako horor - viac ako strach na nás ide znechutenie a skľúčenosť zo zmätku a zbytočného zabíjania. V porovnaní s podobne orientovanými filmami, ako napríklad klasický Witchfinder General, má Black Death určite aj svoje klady a nejde o radikálny krvák bez hlavy a päty. Absencia silného napätia a priamejšieho smerovania deja však film z pohľadu hororu takmer znehodnocuje, kým množstvo krvi ho ako historickú drámu robí ťažko pozerateľným. Je to škoda, z tohto potenciálu sa určite dalo vyťažiť viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok