hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Case 39

Andrej Gomora | 14. 10. 2010
0
7/10          

Aj diabol môže vyzerať ako anjelik


Karel Čapek ako jeden z veľkých zástancov relativizmu svojho času napísal, že niekedy aj vražda môže byť úplne ospravedlniteľná. Skôr ako ju človek odsúdi, mal by poznať všetky okolnosti ktoré k nej páchateľa priviedli. Až vtedy môže povedať, že vrahovo konanie bolo zlé. Keď však vidíme, ako chcú rodičia svoje desaťročné dieťa upiecť v rúre, zdá sa nám, že žiadne vysvetlenie existovať nemôže. Úplne iný pohľad získame až po dopozeraní filmu Prípad 39. A s nami aj sociálna pracovníčka, ktorá toto dieťa nasťahuje k sebe.

Film sa začína predstavením Emily (v podaní Renée Zellwegerovej), oddanej svojej práci starať sa o týrané a zanedbané deti. K jej tridsiatim ôsmim prípadom sa jej šéf rozhodne prihodiť ešte jeden, prípad malej Lilith. Tej sa nedávno prudko zhoršil prospech, vyzerá nevyspato a zdá sa, že rodičia jej nevytvárajú práve ideálny domov. Návšteva v ich príbytku Emily síce potvrdzuje, že niečo s nimi nie je v poriadku, ale dôkazy zlého zaobchádzania získať nevie. Jej jediné šťastie je, že sa jej hneď podarí získať si dôveru dievčatka. To jej čoskoro zavolá a vďaka okamžitému príchodu sa Emily podarí v poslednej chvíli prekaziť Lilithiným rodičom ich vražedný pokus. Vzhľadom na to, čo si dieťa prežilo, najlepšie riešenie vidí v tom, ak mu na čas - kým sa nájde nová rodina - poskytne lepšiu starostlivosť, než akú môže dostať v detskom domove.

Keď sa tak stane, prichádza k prvému posunu v žánri filmu. Už nie všetko „sedí" tak ako ešte pred pár minútami. Najskôr ide iba o náznaky, no začnú pribúdať záhady aj mŕtvoly a z filmu, ktorý pripomínal psychologickú drámu, sa stáva triler. Tam však gradácia vôbec nekončí. Prostredníctvom muža, ktorému zo všetkých otvorov vychádzajú sršne, a naháňačky s duchom upálenej ženy sa dostáva k hororu. Ťažko povedať, nakoľko autori chceli staviť na moment prekvapenia, keďže obrat o 180 stupňov sa zatajiť jednoducho nedá. Keby o filme prezradili len jeho začiatok, najskôr by sa dostal k úplne inému publiku, než akému je určený, a vyvolal nemalé rozhorčenie. Skôr ako samotná zápletka potom prekvapuje miera, do akej sa rozvíja. Keď aj divák na začiatku vie, že Lilith bude zlá, práve vďaka postupnému pritvrdzovaniu je mu ťažko odhadnúť, kam sa až film prepracuje. Mnohé scény možno označiť za úplne predvídateľné.  Pôsobia však skôr ako súčasti určitých celkov, keď scéna, v ktorej sa niečo o Lilith dozvedáme, prirodzene vyvrcholí o niekoľko minút tým, že niekto nejakým spôsobom zomrie. Napätie postupne rastie až do Lilithinho plného odhalenia a pomerne úspešne sa udržiava až do konca filmu.

Celý dej je vlastne úplne podriadený postavám Emily a Lilith. Jeho veľká väčšina sa síce odohráva z pohľadu Emily, ale takmer všetko, čo vidíme, sa deje z Lilithinej vôle a je pod jej kontrolou. Ostatné postavy sú buď len komparzisti v jej hre, alebo prekážky na ceste k ovládnutiu Emily, ktoré musí odstrániť. Žiadna ďalšia postava tak nedostala dôkladnejšie vykreslenie a dojem ich bezvýznamnosti sa len posilnil. Dej nedokážu nijako ovplyvniť, v čom sa však veľmi nelíšia od Emily.

Kým na začiatku je ťažko Lilith neveriť ako bezbrannému malému dievčatku, na konci zlo v sebe vôbec neskrýva. Emily v jej zajatí sa stáva úplne bezmocnou a svoju bezmocnosť výborne prenáša aj na diváka. Ten sa stotožňuje s jej neustálym strachom a bezradnosťou a hrôza z Lilith ho plne pohlcuje. Obidve postavy pritom majú svoje nedostatky. Emily svojou traumou z detstva, vzťahom len vo forme dobrého kamaráta a oddanosťou deťom nie je príliš originálna. Čo je vlastne zač Lilith sa nikdy nedozvedáme. Je nám len naznačený jej diabolský pôvod, zostáva však vo veľmi hrubých obrysoch a skôr sa zdá, že tvorcovia odpovede na otázky s ňou spojené ani nemajú. Obe postavy však postačujú cieľom filmu, a pokiaľ divákovi stačí zážitok strachu, zvládnu mu ho dodať.

Zlých malých dievčatiek sme v poslednom čase videli viacero, napríklad v Kruhu. Rovnako už viackrát bola spochybnená detská nevinnosť, hádam najviac v trilógii Prichádza satan!, alebo v Kukuričných deťoch. Je teda otázne, nakoľko tento námet ponúka priestor na vytvorenie originálneho diela. Odpoveď Prípadu 39 je: skôr áno. Určite tu máme scény, ktoré iné filmy nápadne pripomínajú, napríklad keď Lilith padnú čierne vlasy do tváre alebo keď sa plazí po lakťoch. Jej vystupovanie je však predsa trochu iné, nie je to stroj na zabíjanie. Vo svojom správaní aj cieľoch je ľudská a detská. Skôr ako diabla pripomína rozmaznané dieťa, ktoré vždy musí dostať to, čo chce. Táto ľudská blízkosť je jej prínosom oproti ostatným detským zloduchom. Divákovi sa stáva azda najbezprostrednejšou a ľahko pripomenie niektoré deti, ktoré poznáme. Celkový zážitok nie je nijako ohurujúci ani prevratný, prináša však dostatočnú dávku strachu, kvôli ktorej sa tento film pozrieť oplatí.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok