hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Case 39

Andrej Gomora | 14. 10. 2010
0
7/10          

Aj diabol môže vyzerať ako anjelik


Karel Čapek ako jeden z veľkých zástancov relativizmu svojho času napísal, že niekedy aj vražda môže byť úplne ospravedlniteľná. Skôr ako ju človek odsúdi, mal by poznať všetky okolnosti ktoré k nej páchateľa priviedli. Až vtedy môže povedať, že vrahovo konanie bolo zlé. Keď však vidíme, ako chcú rodičia svoje desaťročné dieťa upiecť v rúre, zdá sa nám, že žiadne vysvetlenie existovať nemôže. Úplne iný pohľad získame až po dopozeraní filmu Prípad 39. A s nami aj sociálna pracovníčka, ktorá toto dieťa nasťahuje k sebe.

Film sa začína predstavením Emily (v podaní Renée Zellwegerovej), oddanej svojej práci starať sa o týrané a zanedbané deti. K jej tridsiatim ôsmim prípadom sa jej šéf rozhodne prihodiť ešte jeden, prípad malej Lilith. Tej sa nedávno prudko zhoršil prospech, vyzerá nevyspato a zdá sa, že rodičia jej nevytvárajú práve ideálny domov. Návšteva v ich príbytku Emily síce potvrdzuje, že niečo s nimi nie je v poriadku, ale dôkazy zlého zaobchádzania získať nevie. Jej jediné šťastie je, že sa jej hneď podarí získať si dôveru dievčatka. To jej čoskoro zavolá a vďaka okamžitému príchodu sa Emily podarí v poslednej chvíli prekaziť Lilithiným rodičom ich vražedný pokus. Vzhľadom na to, čo si dieťa prežilo, najlepšie riešenie vidí v tom, ak mu na čas - kým sa nájde nová rodina - poskytne lepšiu starostlivosť, než akú môže dostať v detskom domove.

Keď sa tak stane, prichádza k prvému posunu v žánri filmu. Už nie všetko „sedí" tak ako ešte pred pár minútami. Najskôr ide iba o náznaky, no začnú pribúdať záhady aj mŕtvoly a z filmu, ktorý pripomínal psychologickú drámu, sa stáva triler. Tam však gradácia vôbec nekončí. Prostredníctvom muža, ktorému zo všetkých otvorov vychádzajú sršne, a naháňačky s duchom upálenej ženy sa dostáva k hororu. Ťažko povedať, nakoľko autori chceli staviť na moment prekvapenia, keďže obrat o 180 stupňov sa zatajiť jednoducho nedá. Keby o filme prezradili len jeho začiatok, najskôr by sa dostal k úplne inému publiku, než akému je určený, a vyvolal nemalé rozhorčenie. Skôr ako samotná zápletka potom prekvapuje miera, do akej sa rozvíja. Keď aj divák na začiatku vie, že Lilith bude zlá, práve vďaka postupnému pritvrdzovaniu je mu ťažko odhadnúť, kam sa až film prepracuje. Mnohé scény možno označiť za úplne predvídateľné.  Pôsobia však skôr ako súčasti určitých celkov, keď scéna, v ktorej sa niečo o Lilith dozvedáme, prirodzene vyvrcholí o niekoľko minút tým, že niekto nejakým spôsobom zomrie. Napätie postupne rastie až do Lilithinho plného odhalenia a pomerne úspešne sa udržiava až do konca filmu.

Celý dej je vlastne úplne podriadený postavám Emily a Lilith. Jeho veľká väčšina sa síce odohráva z pohľadu Emily, ale takmer všetko, čo vidíme, sa deje z Lilithinej vôle a je pod jej kontrolou. Ostatné postavy sú buď len komparzisti v jej hre, alebo prekážky na ceste k ovládnutiu Emily, ktoré musí odstrániť. Žiadna ďalšia postava tak nedostala dôkladnejšie vykreslenie a dojem ich bezvýznamnosti sa len posilnil. Dej nedokážu nijako ovplyvniť, v čom sa však veľmi nelíšia od Emily.

Kým na začiatku je ťažko Lilith neveriť ako bezbrannému malému dievčatku, na konci zlo v sebe vôbec neskrýva. Emily v jej zajatí sa stáva úplne bezmocnou a svoju bezmocnosť výborne prenáša aj na diváka. Ten sa stotožňuje s jej neustálym strachom a bezradnosťou a hrôza z Lilith ho plne pohlcuje. Obidve postavy pritom majú svoje nedostatky. Emily svojou traumou z detstva, vzťahom len vo forme dobrého kamaráta a oddanosťou deťom nie je príliš originálna. Čo je vlastne zač Lilith sa nikdy nedozvedáme. Je nám len naznačený jej diabolský pôvod, zostáva však vo veľmi hrubých obrysoch a skôr sa zdá, že tvorcovia odpovede na otázky s ňou spojené ani nemajú. Obe postavy však postačujú cieľom filmu, a pokiaľ divákovi stačí zážitok strachu, zvládnu mu ho dodať.

Zlých malých dievčatiek sme v poslednom čase videli viacero, napríklad v Kruhu. Rovnako už viackrát bola spochybnená detská nevinnosť, hádam najviac v trilógii Prichádza satan!, alebo v Kukuričných deťoch. Je teda otázne, nakoľko tento námet ponúka priestor na vytvorenie originálneho diela. Odpoveď Prípadu 39 je: skôr áno. Určite tu máme scény, ktoré iné filmy nápadne pripomínajú, napríklad keď Lilith padnú čierne vlasy do tváre alebo keď sa plazí po lakťoch. Jej vystupovanie je však predsa trochu iné, nie je to stroj na zabíjanie. Vo svojom správaní aj cieľoch je ľudská a detská. Skôr ako diabla pripomína rozmaznané dieťa, ktoré vždy musí dostať to, čo chce. Táto ľudská blízkosť je jej prínosom oproti ostatným detským zloduchom. Divákovi sa stáva azda najbezprostrednejšou a ľahko pripomenie niektoré deti, ktoré poznáme. Celkový zážitok nie je nijako ohurujúci ani prevratný, prináša však dostatočnú dávku strachu, kvôli ktorej sa tento film pozrieť oplatí.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok