hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Case 39

Andrej Gomora | 14. 10. 2010
0
7/10          

Aj diabol môže vyzerať ako anjelik


Karel Čapek ako jeden z veľkých zástancov relativizmu svojho času napísal, že niekedy aj vražda môže byť úplne ospravedlniteľná. Skôr ako ju človek odsúdi, mal by poznať všetky okolnosti ktoré k nej páchateľa priviedli. Až vtedy môže povedať, že vrahovo konanie bolo zlé. Keď však vidíme, ako chcú rodičia svoje desaťročné dieťa upiecť v rúre, zdá sa nám, že žiadne vysvetlenie existovať nemôže. Úplne iný pohľad získame až po dopozeraní filmu Prípad 39. A s nami aj sociálna pracovníčka, ktorá toto dieťa nasťahuje k sebe.

Film sa začína predstavením Emily (v podaní Renée Zellwegerovej), oddanej svojej práci starať sa o týrané a zanedbané deti. K jej tridsiatim ôsmim prípadom sa jej šéf rozhodne prihodiť ešte jeden, prípad malej Lilith. Tej sa nedávno prudko zhoršil prospech, vyzerá nevyspato a zdá sa, že rodičia jej nevytvárajú práve ideálny domov. Návšteva v ich príbytku Emily síce potvrdzuje, že niečo s nimi nie je v poriadku, ale dôkazy zlého zaobchádzania získať nevie. Jej jediné šťastie je, že sa jej hneď podarí získať si dôveru dievčatka. To jej čoskoro zavolá a vďaka okamžitému príchodu sa Emily podarí v poslednej chvíli prekaziť Lilithiným rodičom ich vražedný pokus. Vzhľadom na to, čo si dieťa prežilo, najlepšie riešenie vidí v tom, ak mu na čas - kým sa nájde nová rodina - poskytne lepšiu starostlivosť, než akú môže dostať v detskom domove.

Keď sa tak stane, prichádza k prvému posunu v žánri filmu. Už nie všetko „sedí" tak ako ešte pred pár minútami. Najskôr ide iba o náznaky, no začnú pribúdať záhady aj mŕtvoly a z filmu, ktorý pripomínal psychologickú drámu, sa stáva triler. Tam však gradácia vôbec nekončí. Prostredníctvom muža, ktorému zo všetkých otvorov vychádzajú sršne, a naháňačky s duchom upálenej ženy sa dostáva k hororu. Ťažko povedať, nakoľko autori chceli staviť na moment prekvapenia, keďže obrat o 180 stupňov sa zatajiť jednoducho nedá. Keby o filme prezradili len jeho začiatok, najskôr by sa dostal k úplne inému publiku, než akému je určený, a vyvolal nemalé rozhorčenie. Skôr ako samotná zápletka potom prekvapuje miera, do akej sa rozvíja. Keď aj divák na začiatku vie, že Lilith bude zlá, práve vďaka postupnému pritvrdzovaniu je mu ťažko odhadnúť, kam sa až film prepracuje. Mnohé scény možno označiť za úplne predvídateľné.  Pôsobia však skôr ako súčasti určitých celkov, keď scéna, v ktorej sa niečo o Lilith dozvedáme, prirodzene vyvrcholí o niekoľko minút tým, že niekto nejakým spôsobom zomrie. Napätie postupne rastie až do Lilithinho plného odhalenia a pomerne úspešne sa udržiava až do konca filmu.

Celý dej je vlastne úplne podriadený postavám Emily a Lilith. Jeho veľká väčšina sa síce odohráva z pohľadu Emily, ale takmer všetko, čo vidíme, sa deje z Lilithinej vôle a je pod jej kontrolou. Ostatné postavy sú buď len komparzisti v jej hre, alebo prekážky na ceste k ovládnutiu Emily, ktoré musí odstrániť. Žiadna ďalšia postava tak nedostala dôkladnejšie vykreslenie a dojem ich bezvýznamnosti sa len posilnil. Dej nedokážu nijako ovplyvniť, v čom sa však veľmi nelíšia od Emily.

Kým na začiatku je ťažko Lilith neveriť ako bezbrannému malému dievčatku, na konci zlo v sebe vôbec neskrýva. Emily v jej zajatí sa stáva úplne bezmocnou a svoju bezmocnosť výborne prenáša aj na diváka. Ten sa stotožňuje s jej neustálym strachom a bezradnosťou a hrôza z Lilith ho plne pohlcuje. Obidve postavy pritom majú svoje nedostatky. Emily svojou traumou z detstva, vzťahom len vo forme dobrého kamaráta a oddanosťou deťom nie je príliš originálna. Čo je vlastne zač Lilith sa nikdy nedozvedáme. Je nám len naznačený jej diabolský pôvod, zostáva však vo veľmi hrubých obrysoch a skôr sa zdá, že tvorcovia odpovede na otázky s ňou spojené ani nemajú. Obe postavy však postačujú cieľom filmu, a pokiaľ divákovi stačí zážitok strachu, zvládnu mu ho dodať.

Zlých malých dievčatiek sme v poslednom čase videli viacero, napríklad v Kruhu. Rovnako už viackrát bola spochybnená detská nevinnosť, hádam najviac v trilógii Prichádza satan!, alebo v Kukuričných deťoch. Je teda otázne, nakoľko tento námet ponúka priestor na vytvorenie originálneho diela. Odpoveď Prípadu 39 je: skôr áno. Určite tu máme scény, ktoré iné filmy nápadne pripomínajú, napríklad keď Lilith padnú čierne vlasy do tváre alebo keď sa plazí po lakťoch. Jej vystupovanie je však predsa trochu iné, nie je to stroj na zabíjanie. Vo svojom správaní aj cieľoch je ľudská a detská. Skôr ako diabla pripomína rozmaznané dieťa, ktoré vždy musí dostať to, čo chce. Táto ľudská blízkosť je jej prínosom oproti ostatným detským zloduchom. Divákovi sa stáva azda najbezprostrednejšou a ľahko pripomenie niektoré deti, ktoré poznáme. Celkový zážitok nie je nijako ohurujúci ani prevratný, prináša však dostatočnú dávku strachu, kvôli ktorej sa tento film pozrieť oplatí.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok