hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Canyon

Andrej Gomora | 27. 10. 2010
1
3/10          

Vo Veľkom kaňone sa strácajú postavy aj napätie


Z nejakého dôvodu sa tie najnezmyselnejšie tragédie pravidelne stávajú čerstvým manželským párom. Na svadobnej ceste alebo rovno cestou zo svadby - či už je za tým ich nerozvážnosť, hranie tvorcov na city divákov, alebo ich závisť pri pohľade na šťastný pár. Keď sa film začína cestou páru zaslepeného láskou na tak trochu dobrodružný a tak trochu nezmyselný výlet, máme dôvod čakať, že ich šťastie dlho nevydrží. O to viac, keď idú do Grand Canyonu, bez povolenia a so sprievodcom, ktorého videli v televízii ako hľadanú osobu. Vtedy sa stáva boj o ich životy len otázkou času.

Lori a Nick konajú hneď od začiatku tak spontánne, ako sa len dá. Vzali sa v Las Vegas, a na spestrenie novomanželského života sa vybrali na to najzaujímavejšie miesto v okolí - Grand Canyon. Cestu, samozrejme, nemajú naplánovanú, nemajú povolenia, nič dopredu rezervované a nikto nevie, kam išli. Ich sklamanie, keď zistia, že vybavovať bolo treba už od januára, aby mali oficiálne povolenie, zachráni Henry. Klasický čudák z krčmy, ktorý voľakedy robil sprievodcu, ale potom prišli nezhody s vedením  a on sa, údajne z vlastnej vôle, rozhodol odísť. Nosí pri sebe obrovský nôž a jeho ponuka je v rozpore so všetkými pravidlami a nariadeniami, o ktorých dovtedy počuli. Lori a Nick si však výlet nenechajú pokaziť a jeho ponuku, že ich do Grand Canyonu vezme, sa rozhodnú prijať.

Cesta začína až prekvapivo hladko. Henry zoženie všetku potrebnú výbavu, a aj keď si občas musí uliať z ploskačky, vystupuje znalo a pomerne zodpovedne. Grand Canyon vôbec nevyzerá hrozivo, iba veľko a horúco. Kojotov počuť len z diaľky a vlkoch sa dozvedáme len z Henryho rozprávania. Cesta je zaujímavá a príjemná a dlho sa nezdá, že by páru niečo hrozilo. Všetko však zmení jeden okamih, keď novomanželia stratia ako svojho sprievodcu, tak aj muly a zásoby. Stratení, bez jedla a vody, musia hľadať cestu naspäť do civilizácie.

Aj keď je bežné, že postavy v hororoch s podobnými zápletkami podliehajú istej šablónovitosti, v Kaňone je už opäť za mierou únosnosti. Nick a Lori sú po uši zaľúbení. Nick je ten nerozvážny a hrnie sa do akejkoľvek hlúposti, Lori tá, čo vidí všetky riziká, ale vždy Nickovi s láskou ustúpi. Aj na zamilovaných bláznov sú v tomto smere obidvaja úplne neuveriteľní, predovšetkým Lorino prechádzanie zo znepokojeného výrazu, ku ktorému podáva racionálne argumenty, k úsmevu a súhlasu. Drsný čudák Henry vnáša do filmu aspoň trochu humoru, nie je však nijako zaujímavý, dej ovplyvňuje minimálne a jeho úloha je prakticky bezvýznamná.

Film sa rozbieha veľmi pomaly. Aj najmenšie napätie veľmi dlho chýba. Vôbec vlastne nevieme, čoho by sme sa mali báť. Ešte aj v čase, keď už pár príde o sprievodcu, nám nie je jasné, v čom vlastne bude spočívať ich problém, a ich situácia sa stále nejaví práve kriticky, nie to ešte hororovo. Skutočná akcia prichádza až na konci filmu a trvá len krátko. Záver je navyše nezmyselne a prehnane krutý, akoby chcel nahradiť to, čo celý film zameškal. Čo sa už, pochopiteľne, nedá.

Kaňon má dve výhody. Prvou je krásna príroda a tou druhou je Yvonne Strahovski.  Väčšinou sú tým jediným, na čo sa vo filme dá pozerať. Napriek tomu, že dlho sa takmer nič nedeje a dialógy tiež za veľa nestoja, je toto dielo prekvapivo pomerne pozerateľné, ak za pozerateľné považujete to, že vás vyslovene neotravuje. Úplne však chýba atmosféra či akékoľvek dejové zvraty. Čo sa však filmu podarilo, je predstavenie Grand Canyonu ako oveľa vzrušujúcejšieho miesta ako len kopa kameňov a jeho návšteva mňa osobne začala lákať neporovnateľne viac ako predtým. Už aj to je dôkaz, aký slabý je to horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
:)) dodo81
19. 4. 2011, 14:56

super film odporučam ho pozriet.