recenzie.

The Canyon

Vo Veľkom kaňone sa strácajú postavy aj napätie

Z nejakého dôvodu sa tie najnezmyselnejšie tragédie pravidelne stávajú čerstvým manželským párom. Na svadobnej ceste alebo rovno cestou zo svadby - či už je za tým ich nerozvážnosť, hranie tvorcov na city divákov, alebo ich závisť pri pohľade na šťastný pár. Keď sa film začína cestou páru zaslepeného láskou na tak trochu dobrodružný a tak trochu nezmyselný výlet, máme dôvod čakať, že ich šťastie dlho nevydrží. O to viac, keď idú do Grand Canyonu, bez povolenia a so sprievodcom, ktorého videli v televízii ako hľadanú osobu. Vtedy sa stáva boj o ich životy len otázkou času.

Lori a Nick konajú hneď od začiatku tak spontánne, ako sa len dá. Vzali sa v Las Vegas, a na spestrenie novomanželského života sa vybrali na to najzaujímavejšie miesto v okolí - Grand Canyon. Cestu, samozrejme, nemajú naplánovanú, nemajú povolenia, nič dopredu rezervované a nikto nevie, kam išli. Ich sklamanie, keď zistia, že vybavovať bolo treba už od januára, aby mali oficiálne povolenie, zachráni Henry. Klasický čudák z krčmy, ktorý voľakedy robil sprievodcu, ale potom prišli nezhody s vedením  a on sa, údajne z vlastnej vôle, rozhodol odísť. Nosí pri sebe obrovský nôž a jeho ponuka je v rozpore so všetkými pravidlami a nariadeniami, o ktorých dovtedy počuli. Lori a Nick si však výlet nenechajú pokaziť a jeho ponuku, že ich do Grand Canyonu vezme, sa rozhodnú prijať.

Cesta začína až prekvapivo hladko. Henry zoženie všetku potrebnú výbavu, a aj keď si občas musí uliať z ploskačky, vystupuje znalo a pomerne zodpovedne. Grand Canyon vôbec nevyzerá hrozivo, iba veľko a horúco. Kojotov počuť len z diaľky a vlkoch sa dozvedáme len z Henryho rozprávania. Cesta je zaujímavá a príjemná a dlho sa nezdá, že by páru niečo hrozilo. Všetko však zmení jeden okamih, keď novomanželia stratia ako svojho sprievodcu, tak aj muly a zásoby. Stratení, bez jedla a vody, musia hľadať cestu naspäť do civilizácie.

Aj keď je bežné, že postavy v hororoch s podobnými zápletkami podliehajú istej šablónovitosti, v Kaňone je už opäť za mierou únosnosti. Nick a Lori sú po uši zaľúbení. Nick je ten nerozvážny a hrnie sa do akejkoľvek hlúposti, Lori tá, čo vidí všetky riziká, ale vždy Nickovi s láskou ustúpi. Aj na zamilovaných bláznov sú v tomto smere obidvaja úplne neuveriteľní, predovšetkým Lorino prechádzanie zo znepokojeného výrazu, ku ktorému podáva racionálne argumenty, k úsmevu a súhlasu. Drsný čudák Henry vnáša do filmu aspoň trochu humoru, nie je však nijako zaujímavý, dej ovplyvňuje minimálne a jeho úloha je prakticky bezvýznamná.

Film sa rozbieha veľmi pomaly. Aj najmenšie napätie veľmi dlho chýba. Vôbec vlastne nevieme, čoho by sme sa mali báť. Ešte aj v čase, keď už pár príde o sprievodcu, nám nie je jasné, v čom vlastne bude spočívať ich problém, a ich situácia sa stále nejaví práve kriticky, nie to ešte hororovo. Skutočná akcia prichádza až na konci filmu a trvá len krátko. Záver je navyše nezmyselne a prehnane krutý, akoby chcel nahradiť to, čo celý film zameškal. Čo sa už, pochopiteľne, nedá.

Kaňon má dve výhody. Prvou je krásna príroda a tou druhou je Yvonne Strahovski.  Väčšinou sú tým jediným, na čo sa vo filme dá pozerať. Napriek tomu, že dlho sa takmer nič nedeje a dialógy tiež za veľa nestoja, je toto dielo prekvapivo pomerne pozerateľné, ak za pozerateľné považujete to, že vás vyslovene neotravuje. Úplne však chýba atmosféra či akékoľvek dejové zvraty. Čo sa však filmu podarilo, je predstavenie Grand Canyonu ako oveľa vzrušujúcejšieho miesta ako len kopa kameňov a jeho návšteva mňa osobne začala lákať neporovnateľne viac ako predtým. Už aj to je dôkaz, aký slabý je to horor.