hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Red Riding Hood

Afonka Soby | 7. 6. 2011
3
8/10          

Človek človeku vlk(olak)om


Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži. Jedného chce, za druhého je od detstva zasnúbená. Obaja sú však celkom fešní mladíci, ktorí majú teraz navyše ideálnu príležitosť dokázať jej svoju lásku. Vlkolak, ktorý ohrozuje ich rodnú dedinku uprostred lesov, si totiž brúsi zuby práve na ich dievča. Nebude to však také jednoduché. Valerie totiž ako jediná vie s vlkom komunikovať a potulný „lovec vlkolakov" otec Solomon je preto presvedčený, že je čarodejnica. Peter a Henry, ako sa volajú jej dvaja amanti, tak musia svoju lásku ochrániť nielen pred zvieraťom, ale najmä pred „svätou armádou" otca Solomona, ktorý sa v mene Boha a v honbe za ďalšou trofejou neštíti použiť akékoľvek donucovacie prostriedky.

„Z Čiapočky, našťastie, nie je stredoškoláčka, ktorá sa nevie rozhodnúť,     s kým ísť tancovať na maturitný ples."

Spracovať kratučkú rozprávku s celkom priamočiarym a hlavne dobre známym dejom do modernej, šťavnatej podoby nie je vôbec jednoduché a v podstate je už vopred „odsúdené" na kontroverziu. režisérka Catherine Hardwicke si dobre uvedomovala, že nemôže (a nechce) vytvoriť televíznu inscenáciu, ktorá by len na známu dejovú linku navrstvila vatu, vyplňujúcu celovečernú stopáž. Ak sa od nej niečo očakávalo, tak to bol jednoznačne nový, súčasný prístup. Našťastie, Catherine sa nenechala príliš uniesť a neurobila z Čiapočky stredoškoláčku, ktorá sa nevie rozhodnúť, s kým ísť tancovať na maturitný ples. Naopak, zaobišla sa celkom bez výdobytkov dnešnej doby a na rozdiel od niektorých adaptácií Shakespearových klasík (Othello, Desať dôvodov, prečo ťa nenávidím) nám ukazuje, že moderná adaptácia nemusí byť za každú cenu teenage a cool vďaka mobilom a internetu. Jej Čiapočka býva pri lese, väčšinou chodí v červenom, ohrozuje ju veľký zlý vlk(olak) a má celkom rada svoju babičku. V podstate sa za tie roky veľmi nezmenila.

Čo sa však zmenilo, je najmä spôsob, akým je jej príbeh vyrozprávaný. Catherine Hardwicke veľmi dobre vie, čo sa dnes považuje za cool a in. Nakoniec, svojím Twilightom dokázala celkom slušne nakopnúť jednu filmovú sériu, v ktorej sa síce nemohla pre celkom jasné cieľové publikom a najmä očakávania fanúšikov prejaviť naplno, no ak sa dá na sérii Twilight nájsť niečo pozitívne, bol to práve objav tejto režisérky. V Red Riding Hood/Červenej čiapočke má už, našťastie, voľnejšie ruky a plytký scenár nepodlamuje nohy jej výraznému estetickému cíteniu. Dočkáme sa tak nielen skutočne nádherných obrázkov, v ktorých dominuje červená pláštenka na snehu, ale aj celkom zmysluplných dialógov, ktoré už nie sú iba romantická kaša, ktorá má rýchlo nasýtiť hormonálne rozbúrených tínedžerov.

Pritom už z krátkeho prehľadu deja je vám možno jasné, že Catherine sa Twilightom celkom neskrývane inšpirovala. Valerieno rozhodovanie medzi drevorubačom, po ktorom túži, no s ktorým ju pravdepodobne čaká veľmi neistá budúcnosť, a kováčom, ktorý sa snaží pretaviť svoju lásku k nej na jej lásku k nemu, až príliš pripomína „magický trojuholník" zo Súmraku, resp. Bellino váhanie medzi upírom a vlkolakom. Príbeh navyše akoby rozpráva Valerie, čo je presne postup, ktorým je známy práve Twilight. Je tu aj výrazný motív mesiaca, ktorý je akurát v ideálnej polohe na vyčíňanie vlkolaka, a aby sme naozaj neboli na pochybách, odkiaľ nám je to celé akosi povedomé, tak Valeriinho otca si zahral Billy Burke, známy predovšetkým vďaka úlohe Bellinho otca vo všetkých dieloch Twilightu. Išlo evidentne o zámer, možno trochu vypočítavá hra na istotu, ktorú však film nepotrebuje. O to viac zamrzí a je mi jasné, že mnohým bude takáto inšpirácia, resp. „vykrádanie" výrazne prekážať, ak majú vnímať Červenú čiapočku inak ako len „ďalšiu červenú knižnicu".

„Big Bad Wolf je trikovo celkom dobre zvládnutý, no nie je to on, koho sa budeme vo filme najviac báť."

Bola by však veľká škoda neužiť si tento film naplno. Je to totiž predsa len kus originálnej a poctivej roboty. Zatiaľ čo Twilight bol z celkom pochopiteľných príčin priamou adaptáciou, ktorá musela obsahovať všetko, čo knižná predloha, Čiapočka si z rozprávky berie len to, čo potrebuje, resp. chce. Predovšetkým je to až hororová atmosféra lesa, ktorá neostáva nič dlžná povesti pôvodnej rozprávky ako detského hororu. Big Bad Wolf je trikovo celkom dobre zvládnutý, no nie je to on, koho sa budeme vo filme najviac báť. Pravým vlkom je otec Solomon (opäť až neuveriteľne bezchybný Gary Oldman), lovec vlkolakov, ktorého si dedinčania zavolajú na pomoc. Jeho vypočúvacie metódy sú však omnoho brutálnejšie ako vlkovo besnenie a čoskoro je jasné, že v dedine spôsobuje viac strachu a mŕtvych ako samotný vlk. Ľudia sa už totiž neboja len zvieraťa, Samolonovi sa do nich podarilo zasiať aj pochybnosť o vlastnom susedovi, bratovi či manželke. Každý predsa môže byť vlkolak! Alebo prinajmenšom jeho diabolský pomocník. Vykonštruované procesy, pri ktorých sa Solomon pasoval do úlohy hlavného sudcu, falošné obvinenia, vzájomné upodozrievanie. Je jasné, že opäť raz niekto otvára najtemnejšiu cirkevnú kapitolu. A prostredníctvom nej nám chce opäť pripomenúť, že nielen vlk človeku, ale najmä človek človeku je vlkom. (Nakoniec, k takémuto odkazu zvádza aj pôvodná rozprávka - nevedel náhodou vlk rozprávať?)

Dobrých moderných adaptácií rozprávky je dnes málo. Vlastne si spomínam iba na ázijský horor Hansel & Gretel (2007) s celkom zaujímavým poňatím rozprávky O perníkovej chalúpke. Tých horších sa nájde oveľa viac: Rumpelstiltskin alias Martinko Klingáč - viac v článku Najbizarnejší zabijaci filmových čias, Snow White: A Tale of Terror, Pinocchio's Revenge alebo aj horor Červená čiapočka z roku 2003, v ktorom dvanásťročné dievčatko spolu s kamarátom vo vlčej maske zabíja hriešnikov. Nová Červená čiapočka je však niekde úplne inde: je to vyzretá, poctivá adaptácia so silným vizuálom, skvelým soundtrackom, parádnou výpravou (stačí sa pozrieť na obrázky stromov s konármi ako pichliačmi ruže), výborným Garym Oldmanom a peknou Amandou Seyfried (Jennifer's Body) v úlohe Čiapočky. Catherine Hardwick sa najnovšie chystá na Hamleta: držme jej palce!

Galéria k článku
Diskusia k článku (3 príspevky) Pridať príspevok
hodnotenie nell
26. 12. 2013, 12:20

tento film môžem ohodnotiť veľmi dobre..kedže je to od producentov ktorý aj tiež spracovali Twilight...niektoré momenty mi to pripomínajú..a je to spracované skoro na rovnakom podtóne,ale som s filmom spokojná..je určite lepši ako nedávno vyšla Snehulienka..ten film s týmto nedá ani porovnať! :)

rozpravkove Kety
8. 2. 2013, 21:28

Presne tak, skvelo spracovana verzia rozpravky, nadherna pastva pre oko (od kamery az po kostymi)!

vianocne lea
20. 12. 2011, 16:13

pocas Vianoc nesmu chybat rozpravky.... pre dospelych, ktori sa neboja. trochu ina verzia klasiky