recenzie.

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om

Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži. Jedného chce, za druhého je od detstva zasnúbená. Obaja sú však celkom fešní mladíci, ktorí majú teraz navyše ideálnu príležitosť dokázať jej svoju lásku. Vlkolak, ktorý ohrozuje ich rodnú dedinku uprostred lesov, si totiž brúsi zuby práve na ich dievča. Nebude to však také jednoduché. Valerie totiž ako jediná vie s vlkom komunikovať a potulný „lovec vlkolakov" otec Solomon je preto presvedčený, že je čarodejnica. Peter a Henry, ako sa volajú jej dvaja amanti, tak musia svoju lásku ochrániť nielen pred zvieraťom, ale najmä pred „svätou armádou" otca Solomona, ktorý sa v mene Boha a v honbe za ďalšou trofejou neštíti použiť akékoľvek donucovacie prostriedky.

„Z Čiapočky, našťastie, nie je stredoškoláčka, ktorá sa nevie rozhodnúť,     s kým ísť tancovať na maturitný ples."

Spracovať kratučkú rozprávku s celkom priamočiarym a hlavne dobre známym dejom do modernej, šťavnatej podoby nie je vôbec jednoduché a v podstate je už vopred „odsúdené" na kontroverziu. režisérka Catherine Hardwicke si dobre uvedomovala, že nemôže (a nechce) vytvoriť televíznu inscenáciu, ktorá by len na známu dejovú linku navrstvila vatu, vyplňujúcu celovečernú stopáž. Ak sa od nej niečo očakávalo, tak to bol jednoznačne nový, súčasný prístup. Našťastie, Catherine sa nenechala príliš uniesť a neurobila z Čiapočky stredoškoláčku, ktorá sa nevie rozhodnúť, s kým ísť tancovať na maturitný ples. Naopak, zaobišla sa celkom bez výdobytkov dnešnej doby a na rozdiel od niektorých adaptácií Shakespearových klasík (Othello, Desať dôvodov, prečo ťa nenávidím) nám ukazuje, že moderná adaptácia nemusí byť za každú cenu teenage a cool vďaka mobilom a internetu. Jej Čiapočka býva pri lese, väčšinou chodí v červenom, ohrozuje ju veľký zlý vlk(olak) a má celkom rada svoju babičku. V podstate sa za tie roky veľmi nezmenila.

Čo sa však zmenilo, je najmä spôsob, akým je jej príbeh vyrozprávaný. Catherine Hardwicke veľmi dobre vie, čo sa dnes považuje za cool a in. Nakoniec, svojím Twilightom dokázala celkom slušne nakopnúť jednu filmovú sériu, v ktorej sa síce nemohla pre celkom jasné cieľové publikom a najmä očakávania fanúšikov prejaviť naplno, no ak sa dá na sérii Twilight nájsť niečo pozitívne, bol to práve objav tejto režisérky. V Red Riding Hood/Červenej čiapočke má už, našťastie, voľnejšie ruky a plytký scenár nepodlamuje nohy jej výraznému estetickému cíteniu. Dočkáme sa tak nielen skutočne nádherných obrázkov, v ktorých dominuje červená pláštenka na snehu, ale aj celkom zmysluplných dialógov, ktoré už nie sú iba romantická kaša, ktorá má rýchlo nasýtiť hormonálne rozbúrených tínedžerov.

Pritom už z krátkeho prehľadu deja je vám možno jasné, že Catherine sa Twilightom celkom neskrývane inšpirovala. Valerieno rozhodovanie medzi drevorubačom, po ktorom túži, no s ktorým ju pravdepodobne čaká veľmi neistá budúcnosť, a kováčom, ktorý sa snaží pretaviť svoju lásku k nej na jej lásku k nemu, až príliš pripomína „magický trojuholník" zo Súmraku, resp. Bellino váhanie medzi upírom a vlkolakom. Príbeh navyše akoby rozpráva Valerie, čo je presne postup, ktorým je známy práve Twilight. Je tu aj výrazný motív mesiaca, ktorý je akurát v ideálnej polohe na vyčíňanie vlkolaka, a aby sme naozaj neboli na pochybách, odkiaľ nám je to celé akosi povedomé, tak Valeriinho otca si zahral Billy Burke, známy predovšetkým vďaka úlohe Bellinho otca vo všetkých dieloch Twilightu. Išlo evidentne o zámer, možno trochu vypočítavá hra na istotu, ktorú však film nepotrebuje. O to viac zamrzí a je mi jasné, že mnohým bude takáto inšpirácia, resp. „vykrádanie" výrazne prekážať, ak majú vnímať Červenú čiapočku inak ako len „ďalšiu červenú knižnicu".

„Big Bad Wolf je trikovo celkom dobre zvládnutý, no nie je to on, koho sa budeme vo filme najviac báť."

Bola by však veľká škoda neužiť si tento film naplno. Je to totiž predsa len kus originálnej a poctivej roboty. Zatiaľ čo Twilight bol z celkom pochopiteľných príčin priamou adaptáciou, ktorá musela obsahovať všetko, čo knižná predloha, Čiapočka si z rozprávky berie len to, čo potrebuje, resp. chce. Predovšetkým je to až hororová atmosféra lesa, ktorá neostáva nič dlžná povesti pôvodnej rozprávky ako detského hororu. Big Bad Wolf je trikovo celkom dobre zvládnutý, no nie je to on, koho sa budeme vo filme najviac báť. Pravým vlkom je otec Solomon (opäť až neuveriteľne bezchybný Gary Oldman), lovec vlkolakov, ktorého si dedinčania zavolajú na pomoc. Jeho vypočúvacie metódy sú však omnoho brutálnejšie ako vlkovo besnenie a čoskoro je jasné, že v dedine spôsobuje viac strachu a mŕtvych ako samotný vlk. Ľudia sa už totiž neboja len zvieraťa, Samolonovi sa do nich podarilo zasiať aj pochybnosť o vlastnom susedovi, bratovi či manželke. Každý predsa môže byť vlkolak! Alebo prinajmenšom jeho diabolský pomocník. Vykonštruované procesy, pri ktorých sa Solomon pasoval do úlohy hlavného sudcu, falošné obvinenia, vzájomné upodozrievanie. Je jasné, že opäť raz niekto otvára najtemnejšiu cirkevnú kapitolu. A prostredníctvom nej nám chce opäť pripomenúť, že nielen vlk človeku, ale najmä človek človeku je vlkom. (Nakoniec, k takémuto odkazu zvádza aj pôvodná rozprávka - nevedel náhodou vlk rozprávať?)

Dobrých moderných adaptácií rozprávky je dnes málo. Vlastne si spomínam iba na ázijský horor Hansel & Gretel (2007) s celkom zaujímavým poňatím rozprávky O perníkovej chalúpke. Tých horších sa nájde oveľa viac: Rumpelstiltskin alias Martinko Klingáč - viac v článku Najbizarnejší zabijaci filmových čias, Snow White: A Tale of Terror, Pinocchio's Revenge alebo aj horor Červená čiapočka z roku 2003, v ktorom dvanásťročné dievčatko spolu s kamarátom vo vlčej maske zabíja hriešnikov. Nová Červená čiapočka je však niekde úplne inde: je to vyzretá, poctivá adaptácia so silným vizuálom, skvelým soundtrackom, parádnou výpravou (stačí sa pozrieť na obrázky stromov s konármi ako pichliačmi ruže), výborným Garym Oldmanom a peknou Amandou Seyfried (Jennifer's Body) v úlohe Čiapočky. Catherine Hardwick sa najnovšie chystá na Hamleta: držme jej palce!