recenzie.

Darah/Macabre

Afonka Soby | 19. 11. 2010

2

10/10          

žáner:

crazy family, exploitation, hixploitation/backwoods, torture

Tí Indonézania musia byť šialení

Po The Loved Ones a Sarvaian/Detour je Darah/Macabre tento mesiac už tretí horor na hororo.sk so šialenou rodinkou v hlavnej úlohe. Tentoraz pôjde o horor indonézsky, ktorý sa inšpiroval najmä franúzskymi vzormi ako Le Sheitan, Frontiére(s) a À l'intérieur. Prvý indonézsky horor, ktorý som mal kedy možnosť vidieť, tak určite neurobil zle. Za svoj vzor si vybral krajinu, ktoré je v hororovom svete povestná tým najšťavnatejším gore. A Indonézania sa nám snažia za každú cenu dokázať, že oni teda rozhodne nie sú horší.

Dej je prostý, ako to len v tomto žánri býva. Vlastne je celý ukradnutý z Le Sheitan, v ktorom skupinka kamarátov odvezie jedno pekné dievča za jej rodičmi na vidiek. Hrdinovia Darah taktiež podľahnú jednak peknej tváričke, jednak svedomiu, ktoré im nedovoľuje nechať zúfalú stopárku Mayu len tak moknúť na ulici. Odvezú ju teda do Jakarty, do domu kdesi uprostred lesa (kde inde), kde ich privíta jej skutočne podarená rodinka, vedľa ktorej by Vincent Cassel, alias šialený statkár Joseph z Le Sheitan, vyzeral ako úradník. Tá sa so svojimi hosťami veľmi nemazná, po chladnom privítaní ich otrávi jedlom a ich porciovanie sa môže začať. Peknej Maye a jej dvom bratom: tučnému, ktorý ma na starosti porciovanie obetí, a svalnatému, ktorý sa stará o bezpečnosť rodiny, velí matka, ktorá evidentne túži po ďalšom dieťati. Z jej hostí ju teda zaujíma najmä tehotná Ladya. Začína masaker, na ktorý nikto tak rýchlo nezabudne. A to najmä preto, že ho málokto prežije.

Despotická matka Dara (Shareefa Daanish) je jeden z najvyšinutejších hororových maniakov, akých môžete v súčasnom horore vidieť. Takto nejako si predstavujem živú matku Normana Batesa. Svoje repliky nehovorí, ale doslova deklamuje, a to spôsobom, akoby každou vetou odriekala nejaké indonézske zaklínadlo. Jej pleť a pohľad pripomínajú krajčírsku figurínu, svojím chladnokrvným nasledovaním cieľa je podobná „žene s nožnicami" z francúzskeho À l'intérieur. V rukách však strieda ihlicu do vlasov, motorovú pílu, brokovnicu, kosáčik, luk a iné zbrane. Jej rodinka je podobne vynaliezavá, takže je jasné, že na kreativitu ich mučenia sa ich obete a najmä diváci rozhodne sťažovať nemôžu. Keď v tomto filme niekto uteká, zákonite sa šmykne na kaluži krvi. A je isté, že dlho utekať nebude. Štvorčlenná rodinka je totiž, zdá sa, všade. A vám tak nedá vydýchnuť ani na kratučký okamih.

Exploitation je momentálne v kurze a šialená rodinka dokáže jeho potenciál využiť, zdá sa, najlepšie. Doteraz bola mojou jedničkou v tomto žánri Frontiére(s), ktoré priniesli koncentrovanú dávku napätia, krvi a hnusu. Darah je viac hravý, jeho jednotlivé figúrky sú viac „odtrhnuté z reťaze", neriešia konflikty v rámci rodiny, všetci majú jediný cieľ: vyhovieť svojej matke, ktorej jediná veta „prines mi ich hlavy" vyvolá podobne skľučujúce pocity ako samotné vykonanie tohto príkazu. Práve v tom spočíva skutočná sila filmu Darah. Nie v potokoch krvi, ktoré sa na vás doslova rinú z každej minúty záberu. Nechutných filmov je predsa dosť, tých kvalitných ako Darah/Macabre podstatne menej. Moje hodnotenie je absolútne, pretože ide v súčasnosti o absolútnu jedničku žánru.