recenzie.

Tusk

Andrej Gomora | 14. 4. 2015

0

3/10          

žáner:

psycho, comedy, bizarre, torture

Kto by nechcel mať doma mroža?

„Jediným priateľom mu tam bol mrož, a takého priateľa už odvtedy nikdy nemal."

Áno, ten by chcel mať domáceho mroža. Prečo si nekúpi, neukradne alebo neuloví skutočného zostáva otázkou. On radšej striehne na pocestných, vlastne ich k sebe do domu láka na dobrodružné historky. Tých má skutočne v zásobe veľa. Napríklad ako podal fľašu Whisky Ernestovi Hemingwayovi. No raz v severných moriach jeho loď stroskotala. Jediným priateľom mu tam bol mrož, a takého priateľa už odvtedy nikdy nemal. Teraz sa mu do domu prihlási Wallace, moderátor internetového rádia. Stretáva sa so zaujímavými ľuďmi, jeho pôvodným cieľom bol chlapec, ktorý si na videu pri hre s mečom odsekol nohu. Smola, kým za ním do Kanady pricestuje, beznohý chlapec sa zabije. Aby sa nevracal s prázdnymi rukami, ide si po rozhovor k starému námorníkovi. Je v poriadku, ak sa starý pán cíti osamelý a túži po novom najlepšom priateľovi. Kiežby ale na neho nemal špeciálne požiadavky.

V prvom rade by sme mali dúfať, že nie sme svedkami vzniku nového žánra. Skôr by malo ísť len o pokus spraviť z Ľudskej stonožky film s hlavou a pätou a ako tak decentným nakrútením. Aby nevyznel hlúpo, pre istotu sa ešte pridáva komický element. Vidíme podrobný príbeh na pozadí, tak na strane páchateľa ako aj obete. Obeť vlastne zaberá značnú časť úvodu filmu, kým sa dostaneme k jeho podstate. Keďže dielo nie je zle nakrútené, pozerať sa dá aj na dlhú časť bez násilia. Wallacea nám predstavia ako človeka, čo musí byť a každú cenu vtipný. Až tak, že sa komédia v jeho prílišne realisticky zobrazenej trápnosti zdanlivo úmyselne stratí.

„Fáza postupnej premeny je vo filme rozhodne najlepšia."

Hororová časť sa začne dobre, ak už na takomto námete môže byť čokoľvek dobré. Funguje múdry starec, šialený len v jednej posadnutosti, za ktorou bezhlavo ide. Funguje aj obeť, ktorá sa už našťastie nesnaží byť vtipná. Vďaka tomu máme pre jej utrpenie pochopenie a už jej neprajeme smrť. Fáza postupnej premeny je vo filme rozhodne najlepšia. Príde dôrazne a efektne sa stupňuje. Sústredíme sa len na obeť, jej osud a beznádej. Je škoda, že v tejto polohe film nedokázal a asi ani nemohol vytrvať. Potreboval niečím vyplniť čas a nevybral sa zrovna šťastnou cestou.

„Tlačiť diváka do smiechu na zmrzačenom chudákovi nie je od tvorcov zrovna šľachetné."

Keď je prvá tretina obyčajná, len zľahka dramatická, a druhá skutočne hororová či explotationová, po tej sa tvorcovia rozhodli vybrať novým smerom. Spomenuli si, že by radi boli aj skutočne vtipní. Nie len dementne trápni ako dovtedy, nech aj len za účelom charakterizovania postavy. Na scénu preto vstúpi vyšetrovateľ v podobe buranského génia, Colombo privedený na doraz. Všetko, čo robí, je komické na hranici postihnutosti, akurát pri riešení prípadu je zakaždým neomylný. Prvky komiky zároveň vstupujú aj medzi mroža a jeho pána. A aj keď na prvý pohľad sa na nich dá zasmiať, tlačiť diváka do smiechu na zmrzačenom chudákovi nie je od tvorcov zrovna šľachetné. Tu už vôbec nejde o horor, len o snahu vyžmýkať zvrhlý nápad čo najzábavnejším spôsobom a byť čo najviac bizarný a originálny. V týchto cieľoch nezlyháva, otázne je skôr nakoľko sa zhodujú so záujmami diváka.

Tusk je skutočne lepšie nakrútená Ľudská stonožka, s menej zvrhlosťami a humorom. Námet je spracovaný tak uhladene, ako sa asi dá, čo ale tiež nemusí byť vždy výhoda. Ľudská stonožka bolo dielo primitívne, zvrhlé a ťaživé aj vďaka jeho amatérskosti. Tá čiastočne ospravedlňovala prvoplánové spracovanie geniálneho námetu. Tu vidíme, že prvoplánovosť sa nevytratí ani pri premyslenejšom spracovaní. A vytratí sa ospravedlnenie tvorcov, keď sa aj po zamyslení pustili nakrúcať takú kravinu.