hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Jakob's Wife

Emancipácia vnútornou premenou

Hlavná Myšlienka je mierne kostrbatá aj pritiahnutá za vlasy, čo sa javí ako úmysel. Anna je manželka miestneho pastora, a na úvod si vypočujeme jeho kázeň o úlohe manželky. O jej oddanosti, vernosti, skrátka ako by malo správne a dlhoročné manželstvo vyzerať. Napred je s touto rolou stotožnená, veď sú svoji už dlho a ona si byť pastorovou manželkou zvykla. Film je ale o jej premene. Ako si uvedomí, kým bola, aké boli jej životné sny a plány a ako všetky zmaril jej usporiadaný až nudný život. Premena ale neprichádza len tak sama, či vďaka banalite, akou je stretnutie bývalého. Stane sa niečo osudové, vďaka čomu sa bude musieť zamyslieť, či chce naďalej byť len Jakob’s Wife.

7. 5. 2021

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Jaga. Košmar ťomnogo lesa

Keď chcete dieťa skutočne vystrašiť

Film je od začiatku viditeľne ruský, a pokiaľ nemáte voči ruským filmom vyslovenú averziu, javí sa to ako veľká výhoda. Iná je celková estetika, postavy, ich správanie, aj zasadenie diela. Najdôležitejšie ale je, nakoľko iný je samotný príbeh a jeho spracovanie. Vo svojej podstate je zápletka podobná ako z akéhokoľvek mysteriózneho hororu, vyzerá ale celkom inak. Je to ruská rozprávka, ktorá sa v ničom nesnaží podobať svojim západným náprotivkom, ide vlastnou cestou, ešte aj názov má ruský. Jaga. Košmar ťomnogo lesa.

16. 7. 2020

Amulet

Pre zvláštny zážitok

Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

13. 4. 2021

The Canal

Dá sa nevera spláchnuť do kanála?
Je horšie podozrenie, či istota? Hudobníkovi Fredovi stačili na dohnanie k šialenstvu večné pochybnosti. Tiež bol presvedčený, že svoju ženu nezabil. Aj keď je to jedna z veľmi mála vecí, o ktorých divák v Lost Highway nemá veľa dôvodov pochybovať. Podobne nevinne sa cíti aj hlavná postava filmu The Canal, ktorej máme asi rovnako veľké dôvody veriť.
4. 12. 2014

recenzie.

Vij

Andrej Gomora | 22. 9. 2016
0
8/10          
žáner:
bizarre, ghost, retro

Najviac ako sa ruská rozprávka môže priblížiť hororu


Hoci Nikolaj Vasilievič Gogoľ sa zvykne radiť medzi spisovateľov ruského realizmu, jeho pozícia je v ich rámci mierne špecifická. Okrem toho, že bol vlastne Ukrajinec, aj v jeho štýle bolo veľa prvkov nie celkom zodpovedajúcich realizmu. Do toho možno sedela Gogoľova satira, tá ale často prechádzala do čistej absurdity až surrealizmu. Navyše za romantické by sa dali pokladať jeho národne oslavné diela, tie ale tiež nie celkom splývali s podobnou tvorbou. Hranicu viditeľného nezmyslu neprekračovali, len sa jej držali natoľko presne a viditeľne, že čitateľ mal nárok byť zmätený z toho, ako ich autor vlastne mohol myslieť. Podobne vyzerala aj Gogoľova novela Vij, viackrát filmovo spracovaná, najverejnejšie v sovietskej verzii z roku 1967.

„Chce, aby Choma a nikto iný prišiel, a modlil sa tri dni pri jej mŕtvole.“

Príbeh vychádza z ukrajinskej ľudovej povesti o troch seminaristoch. Idú na prázdniny domov, patriarcha ich len pred cestou upozorní, aby sa dobre správali. A pripomenie, čo navystrájali seminaristi minulý rok. Lumpáctva začne samozrejme stvárať celá škola hneď, ako opustia internát, táto trojica sa cestou zatúla k drevenému domčeku. Domácu požiadajú, či by mohli prespať, a aj keď tá napred tvrdí, že nemá miesto, nakoniec ich ubytuje. V noci príde za jedným z nich, filozofom Chomom. Ten si sprvu myslí, že starej žene chýba objatie muža, následne ale zistí, že baba má pre neho iné využitie. Osedlá si Chomu a letí na ňom niekde ďaleko ponad hory. Keď nakoniec pristanú, Choma chytí kus dreva a nahnevaný ženu umláti. Tá povie, že ju zabíja, a premení sa na mladú krásavicu. Choma sa vráti, no čoskoro ho zavolajú, vraj bohatému statkárovi umiera dcéra. Chce, aby Choma a nikto iný prišiel, a modlil sa tri dni pri jej mŕtvole. Dostane dobre zaplatené, ale ako mu je jasné, bez zadrhla to nebude.

„Irónia je ako to u Gogoľa býva jemná, pritom neprehliadnuteľná.“

Keďže ide o ľudovú povesť, mohlo by sa núkať porovnanie s nedávnou Čarodejnicou. Rozdiel je v tom, že tento príbeh spracoval Gogoľ a spisovateľov rukopis sa výborne podarilo preniesť aj do filmu. Irónia je ako to u neho býva jemná, pritom neprehliadnuteľná. Komické postavy sa s odstupom času javia ešte grotesknejšie ako v čase svojho vzniku. Aj tak z filmu nerobia grotesku, ktorú by nešlo brať vážne. Mladíci sú smiešni, nadsadení, ale aj tak ľudskí a ako spoločníci neposlúžia len ako predmet výsmechu.

„Horor je rozprávkový, hrozivé sú v ňom mýtické bytosti a len zľahka upravená žena v úlohe mŕtvoly.“

Atmosféra je od začiatku rozprávková, ale nie tak celkom bezstarostne ako pri obyčajných rozprávkach. Cítime niečo temné, aj napriek nadsadenosti strašidelné. Škoda, že k tej skutočnej hororovosti sa film dostane až na konci. Tri noci hrôzy sa stupňujú, fungujú tak, ako prijmeme film ako celok. Samozrejme nejde o žiadne explicitné násilie ani krv. Horor je rozprávkový, hrozivé sú v ňom mýtické bytosti a len zľahka upravená žena v úlohe mŕtvoly. My sa aj tak dokážeme do večne opitého Chomu vžiť. Prežívame jeho surreálne noci, zavretý sám s ožívajúcou mŕtvolou. Prvky humoru sú využité dokonale jemne, ako to Gogoľ vedel. Príbeh odľahčujú, posúvajú ho na hranicu absurdity. Nič to ale nemení na tom, ako ostatné prvky v rozprávaní účinkujú. Takže keď sa snaží byť strašidelné, skutočne strašidelným je, nech aj vieme že celé je to vlastne len akási uvoľnená hra.

Vij si uchováva veľa pozitív typických pre ruský film, aj keď možno nie ten najhodnotnejšie umelecký. Zároveň ale vôbec nie je prehnané nazývať toto dielo hororom, hlavne prihliadnuc na dobu jeho vzniku. Keďže ruský horor ako žáner sa začal kostrbato utvárať až v posledných rokoch, ide o pomerne ojedinelý ale zato veľmi príjemný a zaujímavý príspevok do svetovej kinematografie. Verné spracovanie Gogoľa spĺňa to, o čo sa snaží, inteligentne zabaví, aj nastraší.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy