hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Insidious: Posledný kľúč

Andrej Gomora | 6. 6. 2018
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery

Detská trauma na záver


V predošlých troch dieloch série Insidious to nejakým zázrakom celé viac menej fungovalo. Bolo tam viacero tých najiritujúcejších prvkov duchárskych hororov, ako vyskakujúce efektné postavy, množstvo klišé a rodinného nasladlého gýča. Keď sa človek cez ne preniesol, predsa v nich fungovala tá najdôležitejšia, strašidelná zložka. Všetky tie negatíva mohli pôsobiť ako súčasť poetiky série, ktorých obrovský potenciál presiahnuť hranicu pozerateľnosti sa nejakým zázrakom stále nenaplňoval. Ďalší pokus pôsobí v tomto smere opäť výrazne úspešnejšie, a volá sa Insidious: Posledný kľúč.

„Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné.“

Elise je v celej sérii asi tým vôbec najgýčovejším a najrodinnejším prvkom, a tento diel je práve o nej. Jej milej múdrej tváre, za ktorou sa skrývajú obrovské schopnosti, sa nezbavíme od začiatku do konca. Ak nie v tej súčasnej podobe, tak v tej detskej, či pubertálnej. Celý ten návrat do jej detstva, zrazu sme zistili, že má takúto zložitú a zaujímavú minulosť, pôsobí veľmi kostrbato. Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné. Predsa nepozeráme seriál, aby sa dalo robiť stále to isté dokola len inak. Nieže by sa toho aj tak neopakovalo viac než dosť.

„Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy.“

Pri podobných prostriedkoch strašenia už je ťažké odhadnúť či sa nám zunovali, alebo konečne spravili aj ten posledný minikrôčik, ktorý im chýbal k viditeľnej nahlúplosti. Postavy, ktoré sa mihajú, tváre, čo sa objavia, osoby, čo sa len tak zjavia a niečo zakričia, aby ukončili danú scénu. Nepochybne sme to všetko videli veľakrát neporovnateľne horšie, a séria Insidious bola z tých, ktoré podobný spôsob strašenia ešte ako tak zvládala. Len keď už to predtým bolo ako tak, teraz už je väčšina strašidelných scén skôr iritujúcich ako strašidelných. Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy. Napríklad keď Elise vždy po ohliadnutí sa inde zasvieti na koniec tmavého tunela. Štyrikrát dokola, zisťuje, či už sa tam duch zjavil, alebo až nabudúce, keď sa pozrie na to isté miesto.

Po dejovej stránke film celkom nezaostáva, ale ani nezaujme. Spestrením mohlo byť kombinovanie duchov a neduchov, na ktorom nie je nič zlé, rovnako sa mu ale nepodarilo ani výraznejšie zápletku oživiť. Skutočná drsnosť sa totiž do diela nie celkom hodí, hoci miesto by tu mala mať. Má predsa ísť o horor. Výrazný je zato rodinný prvok, rodinný v zmysle telenovely. V tom je viacero ťažko uveriteľných zvratov a dialógov, za iných okolností by mohli vzbudzovať emócie, tu ako keby sa o to ani nesnažili. Len potrebujú čímsi vyplniť dej. Navyše sa vo vedľajších úlohách objavuje niekoľko značne podštandardných hereckých výkonov, aké by sme tu skutočne nečakali.

„Démon už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať.“

Relatívne ďalej ako v minulosti ideme nakoniec pri zobrazovaní démona, a pri jeho priamom pôsobení. Už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať. Čo je jedna vec, ktorá nie je vôbec zlá. Ide ale o to, že aj tak proti nemu bojuje stará nežná pani, spolu s pár rovnako subtílnymi pomocníkmi. Vyvrcholenie teda musí pripomínať rozprávku, hru, rodinný film maximálne tak pri tínedžerov. Čo pri tejto sérii nie je nič nezvyčajné a nakoniec by sme jej to asi dokázali znova odpustiť. Len keby všetko, čo bolo predtým, trochu lepšie držalo pokope.

Ak bol ešte tretí Insidious relatívne pozerateľný, tentokrát už niečo podobné ide povedať pomerne ťažko. V žánri určite existuje aj horšie, ale tým viac, že ide o sequel a nič originálne, sme asi definitívne prekročili hranicu toho, čo sa oplatí pozerať. Séria možno ešte stále má šancu nakoniec odísť so cťou, a zanechať silnejší dojem z troch slušných dielov ako z jedného horšieho možno nie oveľa, no každopádne už nie dobrého. Hlavne aby sa týmto smerom neuberala ešte ďalej.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy