recenzie.

Don't Kill It

Andrej Gomora | 30. 5. 2017

0

3/10          

žáner:

action, bizarre, comedy, possession, slasher

Primitívny krvák

Šerif údajne nevie, či tri trojnásobné vraždy, ktoré sa v zabudnutom mestečku odohrali v rovnaký deň, spolu súvisia. Len pred rokom tu nainštalovali prvý semafor. Miestny pastor sa cíti byť tým, kto by o vyšetrovaní mal byť vždy informovaný ako prvý. Aby mohol svoje ovečky usmerňovať a upokojovať. Počas vrcholiacej krízy sa musia všetci občania spolu zísť na zasadnutí mestskej rady, čo konkrétne v danej situácii nemusí byť ideálne. Keď sa objaví vrah, môže byť na mieste policajtov, koľko chce. V záujme všetkých sa musia držať príkazu Don't Kill It.

„Krvi bude viac než dosť, a počtom mŕtvych tento film prekoná väčšinu aj tých najnásilnejších očakávaní.“

Masaker na úvod navnadí, a tentokrát sa nedá povedať, že celkom márne. Krvi bude viac než dosť, a počtom mŕtvych tento film prekoná väčšinu aj tých najnásilnejších očakávaní. Až natoľko, že by to takmer určite nešlo pri celkom serióznom spracovaní. To je tu akosi na hranici, vďaka čomu sa asi najviac prikláňa k akejsi stupídnosti. O komédiu nejde, hoci humoru je tu veľa. Chceného aj nechceného, vtipného aj trápneho. Napríklad po dlhom opise hlavnej postavy, ako jeho otec obetoval život v boji s démonom, šerif odvetí, že jeho otec zomrel na rakovinu prostaty. Krvavým scénam nechýba pár náznakov nápadu, no pripomínajú skôr hlúposti, aké by vymysleli dvanásťroční chlapci.

„Pôsobí ako infantilný akčný hrdina, u ktorého je ťažké nájsť skutočnú hororovú charizmu.“

V duchu detskej zábavy bez náznakov intelektu sa nakoniec nesie aj zápletka a väčšina deja. Príbehov o démonoch sme počuli neúrekom, tento konkrétny by výborne zapadol do zošitkov z novinových stánkoch, napríklad do tých o Johnovi Sinclairovi. Čudácky lovec démonov, vysoký a mužný, zvodca žien, výrobca dômyselných zariadení. Vážne ho nejde brať v žiadnom prípade, nechce ale byť ani celkom komickou postavičkou. Pôsobí ako infantilný akčný hrdina, u ktorého je ťažké nájsť skutočnú hororovú charizmu. Je príliš prihlúply, aby mohol očariť svojou tajomnosťou, správa sa neuveriteľne a to tak pri úspechoch ako zlyhaniach.

Vrcholom je scéna zasadnutia obce, a tá v mnohom celý film aj charakterizuje. Postavy sa správajú nepochopiteľne, čo do ich činov ako aj ich reakcií na reči a skutky iných. Prepukne chaos, ktorého hlavný cieľ je vyprodukovať čo najviac krvi a mŕtvych. Hlavná postava sa musí chaosu podriadiť, nech sa aj film snaží predstierať, že on je ten, kto sa v situácii vyzná a robí, čo sa dá. Divák si už asi v zásade na prihlúplosť a nezmyselnosť zvykol, dôležitá je len choreografia, krv striekajúca zo všemožných častí tiel, príležitostná komickosť a žmýkanie špecifickosti útočiaceho démona.

„Náznakom strašidelné sú možno dve scény, inak je to len dokola akčne krvavá fantázia pre dospievajúcich, a zdanlivo aj od dospievajúcich.“

Ak sa posnažíme nenechať sa iritovať, dielo sa nakoniec dá pozerať, keďže sa v ňom niečo stále deje. Ak by malo ísť o horor, mali by sme sa aj báť, čo sa ale napriek množstvu mŕtvych nedeje. Náznakom strašidelné sú možno dve scény, inak je to len dokola akčne krvavá fantázia pre dospievajúcich, a zdanlivo aj od dospievajúcich. Hravá, no nie spôsobom umeleckým či hororovým, len krvavým a akčným. Dajte deťom príležitosť vytvoriť čo najlacnejší a najgýčovejší príbeh o démonoch, a špeciálne efekty na zobrazovanie vraždenia. Výsledok bude ťažké rozoznať od tohto filmu.

Don't Kill It je po mnohých stránkach výrazne zlý film, predovšetkým čo sa scenára týka. Na druhej strane je v ňom množstvo akcie, krvi a náznaky humoru. Dopozerať sa teda dá. Pozitívne tiež je, že je trochu inak zlý ako väčšina zlých hororov. Je zlý svojím vlastným spôsobom. Čo jeho podstatu nemení, aspoň ale nemáte dojem, že to isté ste zbytočne videli už veľakrát.