recenzie.

Game Over

Andrej Gomora | 28. 1. 2020

0

7/10          

žáner:

mystery, psycho, slasher

Na niektoré výhody počítačových hier lepšie si nezvykať

Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.

„Chýba aj smerovanie kamkoľvek, hrdinka sa snaží buď dať dokopy alebo svoje trápenie ukončiť, ani jedno sa jej nedarí.“

Hlavnej hrdinke ako vášnivej hráčke počítačových hier je táto terminológia blízka. Inak je to ten typ postavy, pri ktorom máme pocit ako keby ju všetky možné životné nešťastia už postihli. A ďalšie sa k nim len prirodzene pridružujú, skrátka ich priťahuje. Po úvode brutálnom spôsobom, aký by sme v európskom filme videli ťažko, budeme musieť s touto postavou stráviť až priveľa času vŕtaním sa v jej nešťastí. Hororová je jej skúsenosť, prežila niečo strašné, má z toho traumu, v poriadku.

V nejakej miere sa nám podarí dostať aj do jej hlavy, a mnohé z jej pocitov vnímame. Aj tak sa tu deje primálo čohokoľvek, čo by sme mohli nazvať zaujímavým. Chýba totiž aj smerovanie kamkoľvek, hrdinka sa snaží buď dať dokopy alebo svoje trápenie ukončiť, ani jedno sa jej nedarí. Nám je jasné, že o samovražde horor asi nebude, takže len čakáme. Vďaka obstojnému nakrúteniu a znesiteľnej postave táto časť celkom neotrávi. Tiež ale nezabaví.

Ohraničenie hororových udalostí do jednej časti sa ukáže ako plne koncepčné a v danom kontexte celkom štýlové. Aj to čo by sme mohli pokladať za nadprirodzené udalosti sa nám prezentuje nerušivo a prirodzene. Jednoducho je to hra. Čo cítime ako odlišné oproti európskym hororom či všeobecne filmom, je prirodzené spojenie celkom obyčajného života a ľudí s tou najhoršou brutalitou. Tá sa navyše tiež prezentuje akosi prirodzene, ako niečo, čo sa jednoducho stáva. Zlo je súčasťou života, síce neželanou a hodnou, aby sa proti nej bojovalo, niekedy sa ale stáva, je tu a vždy tu aj bude. Atmosféra akosi nepôsobí celkom hororovo, zostáva v nej nádych každodennosti, zaoberáme sa predovšetkým hlavnou hrdinkou ako človekom. Jej sa to teraz jednoducho pritrafilo.

„Veľmi efektný je už prvý sek mačetou videný očami obete, prepracovaných hororových scén tu ale bude viac.“

Špecifikum finále má rozhodne svoje výhody a napriek potenciálu takým byť, nestáva sa hlúpym, iritujúcim či absurdným. Je to hra, má jednoduché pravidlá a tie nemáme problém prijať. Nestráca nič na spáde ani napätí, ktoré sa postupne darí veľmi úspešne vytvárať. Predsa aj hry môžu byť napínavé. Veľmi efektný je už prvý sek mačetou videný očami obete, prepracovaných hororových scén tu ale bude viac. Dobre pôsobí priamosť vrahov, ktorí sa v nejakej miere v násilí aj vyžívajú, dajú ale jasne najavo, že sa neprišli hrať. Idú priamo na vec, zbytočne sa nepredvádzajú ani nič filmovo nedramatizujú. Pôsobia celkom odľudštene, čo je aj presne ich účelom.

„Uvidíme skôr iné tradičné prvky, ako upaľovanie a stínanie hláv.“

Táto časť prinesie aj viacero záberov pôsobivých po estetickej stránke, tie nám potvrdia, že zaujímavý vizuál diela nie je vôbec náhodou. Miestami je indicky lacný, skôr ale jednoducho v zmysle exotickosti, je iný než ako sme zvyknutí. Pohľad na inú kultúru nie je pritom až natoľko výrazný až krikľavý ako to bolo pri Thumbbad, nebudú pesničky ani folklór. Uvidíme skôr iné tradičné prvky, ako upaľovanie a stínanie hláv. Aj tak je príjemné, nakoľko autenticky film pôsobí a necítime v ňom snahy priblížiť sa západnému divákovi. Miernym prekvapením je práve len tá vizuálna prepracovanosť, v tomto prípade rozhodne príjemným.

Game Over môže hororového diváka otráviť dlhou nehororovou časťou, v ktorej vskutku chýba čokoľvek vzrušujúcejšie aj akýmkoľvek iným spôsobom. Zlá ale nie je, a k tej hororovej dobre ladí a ich oddelenie pôsobí dokonale koncepčne a účelne. Pozitívom hororovej časti je skĺbenie brutality s hravosťou, vďaka čomu sa film nestáva ťaživým. Je to len taká napínavá hra, v ktorej aj násilie pôsobí hravo.