recenzie.

We Are Still Here

Andrej Gomora | 29. 9. 2015

0

8/10          

žáner:

bizarre, ghost, hixploitation/backwoods, independent

Originálne ducháriny ešte nevymreli

Anne si najprv myslí, že v dome je s nimi ich mŕtvy syn. O tom, že nie sú sami totiž niet pochýb. Veci sa hýbu, fotky padajú. Mihajú sa siluety a v pivnici je neustále neskutočne teplo. Prvou obeťou s hmatateľným dôkazom, že tu niečo nesedí, sa stane černošský opravár. Príde skontrolovať práve boiler a horúčavu v pivnici. Skončí s popáleninami, tie mu spôsobí čierna, ohnivá postava. Na pomoc a útechu prídu starej dvojici kamaráti z mesta. Hipíci, vyznajú sa v duchárskych záležitostiach. Akosi sa ale nedá zbaviť pocitu, že problémy nechcú robiť len duchovia. Žeby mali niečo za lubom aj ľudskí spoluobčania?

„Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku."

Podobné kombinácie a témy sme tu už mali. Napríklad v Nothing Left to Fear. Zároveň duchárina aj hixplotation, na chudákov z mesta sa skrátka vrhnú zo všetkých strán. We Are Still Here má ale pomerne dosť špecifík, ako prvé si všimnete nápadné ladenie v štýle retro. Nejde len o vekovú kategóriu hlavných hrdinov a k nim pasujúce zariadenie domu. Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku. Presne ako postavy zo starších hororov, ktorým sme síce verili, ale stotožniť sa s nimi človek veľmi nemal záujem. Len sa o ne bál.

„Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať."

Ďalším špecifikom je množstvo scén na hranici klišé až paródie, ktoré ale nie sú vôbec na smiech a vo filme fungujú. Tajomstvo v pivnici, pohľady postáv smerom dole zo schodov, komentovanie, aká je strašidelná. Prebehne seansa, príde návšteva, ktorú nikto nestihne vidieť, budú čudné sny aj prekomplikované finále. Pýtate sa samých seba, či niekto môže toto skutočne myslieť vážne. Pritom sa ale nesmejete, vlastne sa celkom bojíte. Minimalisticky, jednoducho zobrazená dvojica sa dostane do kontrastu s duchmi. Tiež jednoduchými, no dostatočne efektnými. Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať.

„Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne."

Autori si jednak elegantne poradili s problémom, čo okrem mihania sa v tieňoch budú duchovia robiť. Totiž tým, že im dali jednoduchý cieľ a štýl. Potom už stačí, aby intenzita ich aktivity rástla. Na strašidelnosti nestrácajú, naopak, presviedčajú nás o svojich schopnostiach. Obete pre nás ale stále nie sú bezmocné, vidíme, že niečo je tu skrátka inak. Duchovia majú predsa vlastnú hlavu, nie sú to stroje na zabíjanie. Logiku ich konania samozrejme nemôžeme pochopiť až do konca, aj vtedy dostaneme skôr štýlovú pointu ako premyslené vysvetlenie. Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne. K tej sa pripája množstvo ľakačiek a na záver ďalšia z vecí, čo by ste po pokojných prvých minútach filmu rozhodne nečakali. Veľmi slušný masaker s litrami striekajúcej krvi.

We Are Still Here je na jednej strane film nízkorozpočtový a nenápadný. Na druhej strane je výborne zvládnutý scenáristicky. Pri používaní mnohých tém aj prostriedkov sa vám skutočne zdá, ako keby si z vás niekto robil žarty. Až na to, že sa nesmejete. Horor funguje výborne a všetko, čo by ho mohlo posúvať k dojmu komédie mu naopak pridáva na originalite. V divákovi tak zanechá veľmi príjemný pocit, že síce pozeral obyčajnú duchárinu, no konečne predsa trocha inú.